| ← Psalms (74/150) → |
| 1. | <sup>(a)</sup> Vyučujúci Azafov. <sup>(b)</sup> Prečo si nás, ó, Bože, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy? |
| 2. | Rozpamätaj sa na svoje shromaždenie, ktoré si tam dávno kúpil, na prútok svojho dedičstva, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, toď, na ktorom bývaš. |
| 3. | Povznes svoje kroky k večným rozvaleninám. Všetko zkazil nepriateľ v svätyni! |
| 4. | Tvoji protivníci revali prostred tvojho slávnostného shromaždenia. Urobili svoje odznaky odznakmi. |
| 5. | Zdalo sa to tak, ako keď ľudia do vysoka sa zaháňajúc toporami tnú do húšte stromovia. |
| 6. | A teraz dovedna tlčú jej rezby sekerami a obuchmi. |
| 7. | Podpálili tvoju svätyňu; zrútiac ho na zem poškvrnili príbytok tvojho mena. |
| 8. | Hovoria vo svojom srdci: Vyhubme ich všetkých dovedna! Popálili všetky shromaždištia silného Boha v zemi. |
| 9. | Nevidíme svojich odznakov; už nieto proroka, ani nieto medzi nami toho, kto by vedel, dokedy to bude trvať. |
| 10. | Dokedy, ó, Bože, bude potupovať protivník? Či sa na veky bude rúhať nepriateľ tvojmu menu? |
| 11. | Prečo uťahuješ zpät svoju ruku a svoju pravicu? Vytiahni ju zo svojho lona a učiň koniec! |
| 12. | Avšak ty, Bože, si mojím Kráľom od dávna, ktorý pôsobíš nové a nové spasenie prostred zeme. |
| 13. | Ty si vo svojej sile rozdelil more; skrúšil si hlavy drakom na vodách. |
| 14. | Ty si roztrieskal hlavy leviatána; dal si ho za pokrm ľudu na púšti. |
| 15. | Ty si roztvoril prameň a potok. Ty si vysušil rieky trvalého toku. |
| 16. | Tvoj je deň, tvoja je i noc; ty si pripravil svetlo i slnko. |
| 17. | Ty si postavil všetky hranice zeme; leto a zimu si utvoril. |
| 18. | Rozpomeň sa na to, že nepriateľ hanobil JeHoVaHa, a bláznivý ľud sa rúhal tvojmu menu. |
| 19. | Nedaj zveri duše svojej hrdličky; nezbudni navždy na život svojich biednych. |
| 20. | Pohliadni na smluvu, lebo i najtmavšie kúty zeme sú plné peleší ukrutnosti. |
| 21. | Nech neodchádza zpät utlačený zahanbený; biedni a chudobní nech chvália tvoje meno. |
| 22. | Povstaň, ó, Bože, a rozrieš svoju pravotu! Rozpomeň sa na svoje pohanenie, ktoré sa ti deje od blázna každý deň. |
| 23. | Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hrmot tých, ktorí povstávajú proti tebe, a ktorý vystupuje neprestajne. |
| ← Psalms (74/150) → |