| ← Psalms (2/150) → |
| 1. | Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci? |
| 2. | Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti JeHoVaHovi a proti jeho pomazanému a hovoria: |
| 3. | Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy. |
| 4. | Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva. |
| 5. | Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie: |
| 6. | Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti. |
| 7. | Rozprávať budem o ustanovení zákona. JeHoVaH mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil. |
| 8. | Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme. |
| 9. | Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara. |
| 10. | A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme! |
| 11. | Slúžte JeHoVaHovi v bázni a veseľte sa s trasením. |
| 12. | Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu. |
| ← Psalms (2/150) → |