| ← Psalms (109/150) → |
| 1. | <sup>(a)</sup> Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. <sup>(b)</sup> Bože mojej chvály, nemlč! |
| 2. | Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom. |
| 3. | Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny. |
| 4. | Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu. |
| 5. | A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku. |
| 6. | Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke. |
| 7. | Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom. |
| 8. | Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný. |
| 9. | Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou! |
| 10. | Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk. |
| 11. | Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí. |
| 12. | Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami. |
| 13. | Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno! |
| 14. | Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred JeHoVaHom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený! |
| 15. | Nech sú stále pred JeHoVaHom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme, |
| 16. | pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil. |
| 17. | A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho. |
| 18. | A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí. |
| 19. | Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy. |
| 20. | To bude odplatou od JeHoVaHa tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši. |
| 21. | Ale ty, JeHoVaHu, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma! |
| 22. | Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne. |
| 23. | Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku. |
| 24. | Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo. |
| 25. | A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou. |
| 26. | Pomôž mi, JeHoVaHu, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti, |
| 27. | aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, JeHoVaHu! |
| 28. | Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje. |
| 29. | Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom! |
| 30. | Veľmi budem oslavovať JeHoVaHa svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými, |
| 31. | pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu. |
| ← Psalms (109/150) → |