←  Proverbs (19/31)  →
1. Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.
2. Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.
3. Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na JeHoVaHa.
4. Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.
5. Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.
6. Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.
7. Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.
8. Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.
9. Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.
10. Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.
11. Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.
12. Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.
13. Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.
14. Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od JeHoVaHa rozumná žena.
15. Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.
16. Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.
17. Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava JeHoVaHovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.
18. Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.
19. Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.
20. Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.
21. Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada JeHoVaHova, tá obstojí.
22. Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.
23. Bázeň JeHoVaHova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.
24. Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.
25. Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.
26. Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.
27. Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.
28. Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.
29. Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.
←  Proverbs (19/31)  →