←  Proverbs (14/31)  →
1. Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.
2. Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa JeHoVaHa; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.
3. V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.
4. Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.
5. Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.
6. Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.
7. Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.
8. Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.
9. Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.
10. Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.
11. Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.
12. Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.
13. Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.
14. Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.
15. Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.
16. Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.
17. Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.
18. Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.
19. Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.
20. I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.
21. Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.
22. Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.
23. Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.
24. Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.
25. Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.
26. V bázni JeHoVaHovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.
27. Bázeň JeHoVaHova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.
28. Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.
29. Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.
30. Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.
31. Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.
32. Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.
33. V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.
34. Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.
35. Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.
←  Proverbs (14/31)  →