← Nahum (3/3) |
1. | <Ďaľšie o zkaze mesta Ninive>Oj, beda mestu krvi! Celé je samé klamstvo, plné násilia; neustupuje lúpež. |
2. | Práskanie biča a hukot, hrkot koelsa, cválajúci kôň a nadskakujúci voz, |
3. | vzpínanie sa jazdca a blýskanie sa meča, blesk kopie a množstvo pobitých a hromada mŕtvych tiel, nebude konca mŕtvolám, a budú padať cez ich mŕtvoly, |
4. | pre množstvo smilstiev smilnice, krásnej a pôvabnej, majstryne čarov, ktorá predáva národy svojimi smilstvami a čeľade svojimi čarmi. |
5. | Hľa, prijdem na teba, hovorí JeHoVaH Zástupov, a odkryjem tvoje podolky dvíhajúc ich na tvoju tvár a ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu |
6. | a pohádžem na teba tvoje hnusoby a potupím ťa a vystavím ťa za divadlo. |
7. | A stane sa, že každý, kto ťa uvidí, bude utekať od teba a povie: Ninive je spustošené! Kde - odkiaľ pohľadám tých, ktorí by ťa potešili? |
8. | Či si ty lepšie ako No-amon, ktoré sedelo na riekach a malo vody kolom dookola, ktorého valom bolo more, od mora jeho múr? |
9. | Ethiopia jeho silou a Egypt, a iným nebolo konca. Pútovia a Lýbovia ti boli, ó, No, na pomoc! |
10. | Ale aj ono bolo prestehované, odišlo do zajatia; aj jeho malé deti boly rozrážané na uhloch všetkých ulíc, a o jeho slávnych hádzali los, a všetci jeho veľkí boli sovrení putami. |
11. | Aj ty sa opiješ; budeš pokryté, aj ty budeš hľadať pevnosť pred nepriateľom. |
12. | Všetky tvoje hrady budú jako fíky so skorými fíkami; ak ich zatrasú, padnú do úst toho, kto ide jesť. |
13. | Hľa, tvoj ľud ženami v tvojom strede; brány tvojej zeme budú dokorán pootvárané tvojim nepriateľom; oheň strávi tvoje závory. |
14. | Naber si vody obľahnutia, upevni svoje hradby, vojdi do blata a šliap po hline, oprav tehelňu. |
15. | Tam ťa strávi oheň, vytne ťa meč, zožerie ťa jako žravá chrobač, nech ťa je množstvo jako kobyliek! |
16. | Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd; chrobač vtrhne lúpežne aj odletí. |
17. | Tvoje kniežatá jako kobylky a tvoji velitelia ako roje koníkov, ktorí táboria po ohradách v deň chladu, Ale keď vyjde slnce, odletia, a nezná sa ich miesto, kde sú. |
18. | Podriemali tvoji pastieri, kráľu Assúra, odpočívajúc ležia tvoji slávni; tvoj ľud je rozptýlený po vrchoch, a nieto nikoho, kto by shromaždil. |
19. | Niet úľavy pre tvoje skrúšenie; tvoja rana je bolestná. Všetci, ktorí počujú zvesť o tebe, plesknú rukami nad tebou. Lebo veď cez koho neišla tvoja zlosť neprestajne?! |
← Nahum (3/3) |