←  Matthew (22/28)  →
1. <Podobenstvo o kráľovskej svadbe>A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal:
2. Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.
3. A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť.
4. Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!
5. Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,
6. a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.
7. A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.
8. Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni.
9. Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu.
10. A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.
11. Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,
12. a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.
13. Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.
14. Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.
15. <Čo je Božie, Bohu>Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči.
16. A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí;
17. povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie?
18. Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?
19. Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár.
20. A povedal im: Čí je tento obraz a nápis?
21. A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.
22. A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli.
23. <Jesto zmŕtvychvstanie>Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho
24. a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno.
25. Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.
26. Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho.
27. A naposledy po všetkých zomrela aj žena.
28. Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali?
29. A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej;
30. lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi.
31. A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal:
32. Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.
33. A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením.
34. <Veľké prikázanie>Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna,
35. a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal:
36. Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone?
37. A Ježiš mu riekol: Milovať budeš JeHoVaHa (* Dt 6,5), svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
38. To je to veľké a prvé prikázanie.
39. A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!
40. Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.
41. <Čí syn je Kristus>A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš
42. a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov.
43. A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:
44. JeHoVaH (* Ž 110, 1b) riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.
45. Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom?
46. A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať.
←  Matthew (22/28)  →