←  Matthew (21/28)  →
1. <Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema>A keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfágy, k Olivovému vrchu, vtedy poslal Ježiš dvoch učeníkov
2. a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď najdete oslicu, priviazanú, a osliatko s ňou; odviažte ich a priveďte ku mne.
3. A keby vám niekto niečo povedal, poviete, že ich Pán potrebuje, ale že ich hneď pošle.
4. A to všetko sa stalo, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal:
5. Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj Kráľ ti ide, tichý, jazdiac na oslici a na osľati podrobenej jarmu.
6. A učeníci odišli a urobili, jako im rozkázal Ježiš,
7. a priviedli oslicu aj osľa, položili na ne svoje rúcha a na tie ho vysadili.
8. A väčšina zástupu prestierali svoje rúcha na cestu, a zase iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu,
9. a zástupy, ktoré išly pred ním, a ktoré išly za ním, kričaly a hovorily: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene JeHoVaHovom! Hosanna na výsostiach!
10. A keď vošiel do Jeruzalema, vzbúrilo sa celé mesto, a všetko hovorilo: Kto je toto?
11. A zástupy vravely: Toto je Ježiš, ten prorok z Galilejského Nazareta.
12. <Pán čistí chrám. Chvála z úst nemluvniat>A Ježiš vošiel do chrámu Božieho a vyhnal všetkých predávajúcich a kupujúcich v chráme a stoly peňazomencom poprevracal i stolice tých, ktorí predávali holubov,
13. a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.
14. A pristúpili k nemu slepí a chromí v chráme, a uzdravil ich.
15. Ale keď videli najvyšší kňazi a zákonníci tie prepodivné veci, ktoré činil, a deti, že kričia v chráme a hovoria: Hosanna v Synovi Dávidovom! hnevali sa
16. a povedali mu: Čuješ, čo títo hovoria? A Ježiš im povedal: Áno. Či ste nikdy nečítali, že z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si si chválu?
17. A zanechajúc ich vyšiel z mesta do Betánie a tam prenocoval.
18. <Pán zlorečí fíku>Keď potom za včasrána zase išiel do mesta, zlačnel.
19. A vidiac jeden fík pri ceste išiel k nemu, ale nenašiel na ňom ničoho, iba lístie a povedal mu: Nech sa nikdy viac neurodí z teba ovocia až na veky! A fík naskutku vyschnul.
20. A keď to videli učeníci, divili sa a hovorili: Jako naskutku vyschnul fík!
21. A Ježiš odpovedal a riekol im: Ameň vám hovorím, že keby ste mali vieru a nepochybovali by ste, nie len to s tým fíkom vykonáte, ale aj keby ste povedali tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! stane sa,
22. a všetko, za čokoľvek by ste veriac prosili na modlitbe, dostanete.
23. <Pán protiotázkou zavráti farizeov>A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc?
24. A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; keď mi ju poviete, potom vám i ja poviem, akou mocou činím tieto veci.
25. Krst Jánov odkiaľže bol, z neba a či z ľudí? A oni rozmýšľali sami u seba hovoriac: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu tedy neuverili?
26. A keď povieme: Z ľudí, bojíme sa zástupu, lebo všetci majú Jána jako proroka.
27. A odpovedali Ježišovi a riekli: Nevieme. Vtedy im aj on povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci.
28. No, čo sa vám zdá? Nejaký človek mal dvoch synov. A pristúpil k prvému a povedal: Dieťa, idi, pracuj dnes v mojej vinici!
29. A on odpovedal a riekol: Nechcem. Ale neskoršie ľutoval a išiel.
30. A pristúpiac k druhému povedal mu to isté. A ten odpovedal a riekol: Idem, pane; ale neišiel.
31. Ktorýže z tých dvoch učinil vôľu otcovu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho.
32. Lebo prišiel k vám Ján cestou spravedlivosti, a neuverili ste mu, ale publikáni a smilnice mu uverili. A vy ste to videli, ale ani neskoršie ste toho neľutovali, aby ste mu boli uverili.
33. <Podobenstvo o prenajatej vinici>Počujte iné podobenstvo: Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej preš, vystavil vežu, dal ju do prenájmu vinárom a odcestoval.
34. A keď sa priblížil čas ovocia, poslal svojich sluhov k vinárom vziať jeho ovocie.
35. Ale vinári schopili jeho sluhov a ktorého nabili, ktorého zabili a ktorého kameňovali.
36. Opät poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, a urobili im to isté.
37. Naposledy k nim poslal svojeho syna povediac: Budú sa hanbiť a ostýchať môjho syna.
38. Ale vinári, keď videli syna, povedali medzi sebou: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a podržme si sami jeho dedičstvo.
39. A schopiac ho vyhodili z vinice a zabili.
40. Tedy keď prijde pán vinice, čo urobí tým vinárom?
41. Povedali mu: Zlostníkov, zle ich zahubí a vinicu dá do prenájmu iným vinárom, ktorí mu budú oddávať ovocie svojimi časy.
42. Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od JeHoVaHa (* Žalmy 118,22-23) sa to stalo a je to divé v našich očiach?
43. Preto vám hovorím, že bude odňaté od vás kráľovstvo Božie a bude dané národu, ktorý bude donášať jeho ovocie.
44. A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí.
45. A keď počuli najvyšší kňazi a farizeovia tie jeho podobenstvá, poznali, že hovoril o nich,
46. a hľadali ho jať, ale sa báli zástupov, lebo ho mali za proroka.
←  Matthew (21/28)  →