←  Matthew (11/28)  →
1. <Jánovi poslovia u Pána a Pánovo svedoctvo o Jánovi>A stalo sa, keď dokončil Ježiš dávať svojim učeníkom rozkazy, že odišiel odtiaľ, aby učil a kázal v ich mestách.
2. A Ján, keď počul v žalári o skutkoch Kristových, poslal dvoch svojich učeníkov
3. a riekol mu: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?
4. A Ježiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo čujete a vidíte:
5. slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, a chudobným sa zvestuje evanjelium,
6. a blahoslavený je ten, kto by sa nepohoršil na mne.
7. A keď oni odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom?
8. Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, tí, ktorí nosia mäkké rúcho, sú v kráľovských domoch.
9. Alebo načo ste vyšli? Vidieť proroka? Ba, hovorím vám, že i viac ako proroka.
10. Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.
11. Ameň vám hovorím, že nepovstal medzi splodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa; ale ten, kto je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.
12. A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho.
13. Lebo všetci proroci aj zákon prorokovali až po Jána.
14. A chcete-li prijať, on je Eliáš, ktorý mal prijsť.
15. Kto má uši, aby počul, nech počuje!
16. <Kto sa nechce dať usvedčiť o hriechu, toho neusvedčíš>No, komu mám pripodobniť toto pokolenie? Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú svojim kamarádom a hovoria:
17. Pískali sme vám, a netancovali ste; žalostne, jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste.
18. Lebo prišiel Ján nejediac ani nepijúc, a hovoria: Má démona;
19. prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoria: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov. A je ospravedlnená múdrosť od svojich detí.
20. <Pán karhá nekajúce mestá>Vtedy začal karhať mestá, v ktorých sa udialo najviac jeho divov, že neučinily pokánia:
21. Beda ti, Korazim! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by vo vrecovine a v popole boly činily pokánie.
22. No, hovorím vám, že Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie v deň súdu ako vám.
23. A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené až do neba, budeš svrhnuté až do pekla; lebo keby sa v Sodome boly dialy divy, ktoré sa dialy v tebe, bola by zostala až do dnešného dňa.
24. Avšak hovorím vám, že zemi Sodomänov bude znesiteľnejšie v deň súdu ako tebe.
25. <Pán chváli Otca. Volá obtiažených>Toho času odpovedal Ježiš a riekol: Ďakujem Ti, Otče, Pane neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám,
26. áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo.
27. Všetko mi je vydané od môjho Otca, a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.
28. Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie.
29. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam;
30. lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.
←  Matthew (11/28)  →