←  Luke (4/24)  →
1. <Pán Ježiš v pokušení>A Ježiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla.
2. A nejedol ničoho v tých dňoch, a keď sa skončily, napokon zlačnel.
3. A diabol mu povedal: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom!
4. A Ježiš mu odpovedal a riekol: Je napísané, že človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove Božom.
5. A diabol ho vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu.
6. A diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám.
7. Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje.
8. A Ježiš odpovedal a riekol mu: Iď za mnou, satane, lebo je napísané: JeHoVaHovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť.
9. A zaviedol ho do Jeruzalema a postavil ho na vrch na krýdlo chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa odtiaľto dolu!
10. Lebo však je napísané, že prikáže svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali
11. a že ťa uchopia na ruky, aby si snáď neuderil svojej nohy o kameň.
12. A Ježiš odpovedal a riekol mu: Je povedané: Nebudeš pokúšať JeHoVaHa, svojho Boha!
13. A keď dokončil diabol všetko pokúšanie, odišiel od neho - do času.
14. <Pán káže v Nazarete, vo svojom domove>A Ježiš sa navrátil v moci Ducha do Galilee, a rozniesol sa o ňom chýr po celej okolnej krajine.
15. A on učil v ich synagógach zvelebovaný súc od všetkých.
16. A prišiel do Nazareta, kde bol odchovaný, a vošiel podľa svojej obyčaje, v sobotný deň do synagógy a vstal, aby prečítal.
17. A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané:
18. Duch Pána JeHoVaHa (* Iz 61, 1-2a) je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu
19. a vyhlásiť rok JeHoVaHov (* Iz 61, 1-2a) príjemný.
20. A zavrúc knihu oddal ju sluhovi a sadol si. A oči všetkých v synagóge boly uprené na neho.
21. A začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach.
22. A všetci mu prisviedčali a divili sa ľúbezným slovám, vychádzajúcim z jeho úst, a hovorili: Či nie je toto syn Jozefov?
23. A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo: Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine.
24. A povedal: Ameň vám hovorím, že niktorý prorok nie je vzácny vo svojej otčine.
25. Ale pravdu vám hovorím, že za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi, keď bolo zavrené nebo tri roky a šesť mesiacov, a keď bol prišiel veliký hlad na celú zem,
26. a k niktorej z nich nebol poslaný Eliáš, iba do Sidonskej Sarepty k žene vdove.
27. A mnoho malomocných bolo v Izraelovi za proroka Elizea, a nikto z nich nebol očistený, iba Náman Sýrsky.
28. A v synagóge boli všetci naplnení hnevom, keď to počuli.
29. A vstali a vyhnali ho von z mesta a zaviedli ho až na pokraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ svrhli dolu.
30. Ale on prešiel stredom pomedzi nich a odišiel.
31. <Pán učí v Kafarnaume. Posadlý>A sišiel do Kafarnauma, do galilejského mesta, a učil ich po sobotách,
32. a žasli nad jeho učením, lebo jeho reč bola mocná.
33. A bol v tej synagóge človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a skríkol velikým hlasom:
34. Ach, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky! Prišiel si nás zahubiť? Znám ťa, kto si - ten Svätý Boží!
35. A Ježiš ho pokarhal a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! A démon vrhnúc ho do prostredku vyšiel od neho a nič mu neuškodil.
36. Vtedy prišla hrôza na všetkých, a shovárali sa medzi sebou a vraveli: Jaké je to slovo, že právom a mocou rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú?!
37. A išla o ňom povesť na všetky miesta toho okolia.
38. <Šimonova svokra. Pán vyháňa démonov, odíde na púšť a učí v galilejských synagógach>Potom vstal zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. A Šimonovu svokru trápila veľká horúčka, a prosili ho za ňu.
39. A on zastal nad ňou, pohrozil horúčke, a opustila ju. A naskutku vstala a posluhovala im.
40. Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali nemocných na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu, a on vzkladajúc ruky na jedného každého z nich uzdravoval ich.
41. A od mnohých vychádzali aj démoni, ktorí kričali a hovorili: Ty si Kristus, ten Syn Boží! Ale karhal ich a nedal im hovoriť, lebo vedeli, že je on Kristus.
42. A keď bol zase deň, vyšiel odtiaľ a išiel na pusté miesto. A zástupy ho hľadaly a prišly až k nemu a zdržovaly ho, žeby neodchádzal od nich.
43. Ale on im povedal: Musím aj iným mestám zvestovať kráľovstvo Božie, lebo nato som poslaný.
44. A kázal v galilejských synagógach.
←  Luke (4/24)  →