← Luke (24/24) |
1. | <Anjeli svedčia o Pánovom vzkriesení>No, potom v prvý deň týždňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy. |
2. | A našly kameň odvalený od hrobu. |
3. | A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša. |
4. | A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, že hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk. |
5. | A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? |
6. | Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei, |
7. | keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych. |
8. | Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová. |
9. | A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným. |
10. | A bola to Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom. |
11. | Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ženám. |
12. | A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje ležať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo. |
13. | <Na ceste do Emausa>A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus. |
14. | A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo. |
15. | A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi. |
16. | Ale ich oči boly držané, aby ho nepoznali. |
17. | A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní? |
18. | A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni? |
19. | A on im povedal: A čože? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarejským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom, |
20. | a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. |
21. | A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo. |
22. | Ale i z nás niektoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úžasom, |
23. | ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, že žije. |
24. | Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ženy povedaly, ale jeho nevideli. |
25. | A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci! |
26. | Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy? |
27. | A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom. |
28. | A tak sa priblížili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že pojde ďalej. |
29. | Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi. |
30. | A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im. |
31. | A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich. |
32. | Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma? |
33. | A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi, |
34. | ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi. |
35. | A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba. |
36. | <Pán sa zjaví v strede svojich učeníkov>A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám! |
37. | Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha. |
38. | A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci? |
39. | Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám. |
40. | A to povediac ukázal im ruky a nohy. |
41. | A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie? |
42. | A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta. |
43. | A vzal a pojedol pred nimi. |
44. | A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch. |
45. | Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam. |
46. | A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa, |
47. | a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema. |
48. | A vy ste toho svedkami. |
49. | A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti. |
50. | <Vstúpenie na nebo>Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie. |
51. | A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba. |
52. | A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou. |
53. | A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň. |
← Luke (24/24) |