| ← Luke (20/24) → |
| 1. | <Akého práva používa Pán>A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími |
| 2. | a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc? |
| 3. | A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi: |
| 4. | Krst Jánov bol z neba a či z ľudí? |
| 5. | A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? |
| 6. | A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok. |
| 7. | Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ. |
| 8. | A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím. |
| 9. | <O prenajatej vinici>A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy. |
| 10. | A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym. |
| 11. | A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym. |
| 12. | Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von. |
| 13. | Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť. |
| 14. | Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše. |
| 15. | A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice? |
| 16. | Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane! |
| 17. | Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla? |
| 18. | Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi. |
| 19. | A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. |
| 20. | <O dani>A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej. |
| 21. | A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš; |
| 22. | či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší? |
| 23. | Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate? |
| 24. | Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov. |
| 25. | A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu. |
| 26. | A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli. |
| 27. | <Jesto zmŕtvychvstanie>A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli: |
| 28. | Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno. |
| 29. | Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný, |
| 30. | a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný. |
| 31. | I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli. |
| 32. | Naposledy po všetkých zomrela i žena. |
| 33. | Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu. |
| 34. | A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa; |
| 35. | ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, |
| 36. | lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia. |
| 37. | A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva JeHoVaHa Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým. |
| 38. | Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú. |
| 39. | Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal. |
| 40. | A viacej sa ho neopovážili nič opytovať. |
| 41. | <Čí syn je Kristus. Výstraha pred zákonníkmi>A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým? |
| 42. | Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol JeHoVaH (* Ž 110, 1b) môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, |
| 43. | dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh! |
| 44. | Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom? |
| 45. | A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: |
| 46. | Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach; |
| 47. | ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia. |
| ← Luke (20/24) → |