←  Luke (18/24)  →
1. <Nespravedlivý sudca a vdova>A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.
2. Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.
3. A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!
4. A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,
5. ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.
6. A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!
7. A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?
8. Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?
9. <Farizeus a publikán>A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:
10. Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.
11. Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.
12. Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.
13. A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
14. Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.
15. <Pán volá k sebe deti>A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.
16. Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.
17. Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho.
18. <Bohatý mládenec. Odmena za nasledovanie Krista>A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?
19. A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.
20. A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!
21. A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.
22. A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!
23. Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.
24. A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!
25. Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
26. Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?
27. A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.
28. A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.
29. A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,
30. kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života.
31. <Pán opätne oznamuje svoje utrpenie>A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;
32. lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú
33. a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
34. Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.
35. <Slepý pri Jerichu>A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.
36. A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?
37. A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.
38. Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
39. A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
40. Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41. Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.
42. A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.
43. A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.
←  Luke (18/24)  →