Luke (1/24)  →
1. <Podnet k písaniu tohoto evanjelia>Keďže sa už mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás,
2. ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a služobníkmi slova,
3. videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile,
4. aby si náležite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili.
5. <Zachariáš a Alžbeta. Počatie Jána Krstiteľa>Za dní Heródesa kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manželka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta.
6. Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach JeHoVaHových bezúhonní.
7. A nemali dieťaťa, pretože Alžbeta bola neplodná, a boli už obidvaja pokročilí vo svojich dňoch.
8. A stalo sa, keď konal kňazskú službu v poriadku svojej triedy pred Bohom,
9. že podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu JeHoVaHovho.
10. A všetko množstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia.
11. A ukázal sa mu anjel JeHoVaHov stojac po pravej strane oltára na kadenie.
12. A keď ho uvidel Zachariáš zľakol sa, a bázeň pripadla na neho.
13. Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján.
14. A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu;
15. lebo bude veľký pred JeHoVaHom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky.
16. A mnohých zo synov Izraelových obráti k JeHoVaHovi, ich Bohu.
17. A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.
18. A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch.
19. Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci.
20. Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom.
21. A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme.
22. A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý.
23. A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohoslužby, že odišiel do svojho domu.
24. A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a kryla sa päť mesiacov
25. a hovorila: Takto mi učinil JeHoVaH vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi.
26. <Vtelenie sa Syna Božieho>Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret,
27. k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária.
28. A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! JeHoVaH s tebou, ty požehnaná medzi ženami!
29. A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav.
30. Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha
31. a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš.
32. Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A JeHoVaH Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca,
33. a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca.
34. A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža?
35. A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.
36. A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou,
37. lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo.
38. Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.
39. <Mária u Alžbety a jej chválospev>A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho.
40. A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu.
41. A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom
42. a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života!
43. Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!
44. Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote,
45. a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od JeHoVaHa.
46. A Mária riekla: Moja duša zvelebuje JeHoVaHa,
47. a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom
48. pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,
49. pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno,
50. a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja.
51. Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca,
52. svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených,
53. lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych.
54. Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo,
55. tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť.
56. A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu.
57. <Narodenie Jána Krstiteľa>A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna.
58. A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil JeHoVaH svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou.
59. Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom.
60. Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján.
61. A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom!
62. A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal.
63. A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili.
64. A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu.
65. Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach.
66. A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka JeHoVaHova bola s ním.
67. <Zachariášovo proroctvo>A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval:
68. Požehnaný JeHoVaH Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu
69. a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, -
70. jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov -
71. spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia,
72. aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu,
73. na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá,
74. aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu
75. v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života.
76. A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty,
77. dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov
78. pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti,
79. aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja.
80. A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.
      Luke (1/24)  →