← Lamentations (5/5) |
1. | <Predkladajú Bohu svoje strádanie, vyznávajú svoje hriechy a modlia sa o milosť>Rozpomeň sa, JeHoVaHu, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu! |
2. | Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom. |
3. | Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy. |
4. | Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat. |
5. | Ptrenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku. |
6. | Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba. |
7. | Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti. |
8. | Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky. |
9. | Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti. |
10. | Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu. |
11. | Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových. |
12. | Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané. |
13. | Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom; |
14. | starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň. |
15. | Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok. |
16. | Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili! |
17. | Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči, |
18. | pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom. |
19. | Ty, ó, JeHoVaHu, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie. |
20. | Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy? |
21. | Navráť nás, JeHoVaHu, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi! |
22. | Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás preveľmi. |
← Lamentations (5/5) |