←  Judges (18/21)  →
1. <Pokolenie Dánovo hľadá dedičstvo. V dome Míchovom>V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi, a v tých dňoch si hľadalo pokolenie Dánovo dedičstvo na bývanie, lebo mu až do toho dňa nebolo pripadlo dedičstvo medzi pokoleniami Izraelovými.
2. Preto vyslali synovia Dánovi zo svojej čeľade piatich mužov zo svojich končín, silných mužov udatných, z Caree a z Eštaola, aby prešpehovali zem a prezkúmali ju, a povedali im: Iďte, prezkúmajte zem! A tak prišli na vrch Efraimov až po dom Míchov a prenocovali tam.
3. A keď prišli k domu Míchovmu, hneď poznali hlas mládenca, toho Levitu, a uchýliac sa ta povedali mu: Kto ťa sem doviedol, a čo tu robíš a čo tu máš?
4. A on im povedal, tak vraj a tak mi učinil Mícha a najal ma za mzdu, a som mu za kňaza.
5. A oni mu povedali: Opýtaj sa, prosíme, Boha, aby sme vedeli, či sa podarí naša cesta, ktorou ideme?
6. A kňaz im povedal: Iďte v pokoji; pred JeHoVaHom je vaša cesta, ktorou idete.
7. A tak odišli piati mužovia a prišli do mesta Laiša a videli ľud, ktorý bol v ňom, že býva v bezpečnosti, jako je obyčaj u Sidoncov, pokojne a bezpečne, a nebolo nikoho, kto by im bol urobil niečo zlého v zemi, kto by bol zaujal panstvo nad nimi. A boli ďaleko od Sidoncov a nemali ničoho s niktorým človekom.
8. Keď sa potom navrátili ku svojim bratom do Caree a do Eštaola, povedali im ich bratia: No, a čo vy?
9. A oni povedali: Vstaňte a poďme hore na nich, lebo sme videli zem, a hľa, je veľmi dobrá a pekná. A vy mlčíte? Nech sa vám nelení ísť a prijsť zaujať zem do dedičstva.
10. Keď ta prijdete, prijdete k ľudu, ktorý žije bezpečne, a zem je priestranná; lebo ju dal Bôh do vašej ruky, miesto, kde nieto nedostatku nijakých dobrých vecí, ktoré len môžu byť na zemi.
11. <Synovia Dánovi ukradnú Míchovu modlu a odvábia jeho kňaza>A tak sa pohlo odtiaľ, z čeľade Dánovej, z Caree a z Eštaola, šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.
12. A odíduc hore položili sa táborom v Kirjat-jearíme, v Júdovi. Preto nazvali to miesto Machné-dán a tak sa volá až do tohoto dňa, hľa, hen za Kirjat-jearímom.
13. Odtiaľ prešli na vrch Efraimov a prišli až po dom Míchov.
14. A vraveli piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem Laiša, a povedali svojim bratom: Či viete, že je v týchto domoch efod, a že sú tu domáci bohovia a rytý a liaty obraz? Preto teraz vedzte, čo máte urobiť!
15. Vtedy zabočili ta a vošli do domu mládenca, toho Levitu, do domu Míchovho a pozdravili ho.
16. A šesťsto mužov, opásaných svojou zbraňou do boja, stálo pri vchode do brány, mužovia to, ktorí boli zo synov Dánových.
17. A piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem, vyšli hore a vojdúc ta vzali rytý obraz aj efod ako aj domácich bohov i liaty obraz, a kňaz stál pri vchode do brány aj tých šesťsto mužov, vyzbrojených do boja.
18. A tamtí vošli tedy do domu Míchovho a vzali rytý obraz, efod i domácich bohov i liaty obraz. A kňaz im povedal: Čo to robíte?
19. A oni povedali: Mlč! Polož svoju ruku na svoje ústa a poď s nami a buď nám za otca a za kňaza. Či ti je azda lepšie byť kňazom domu jedného človeka a či byť kňazom celému pokoleniu a čeľadi v Izraelovi?
20. Tu sa zaradovalo srdce kňazovo, a vezmúc efod a domácich bohov i rytý obraz vošiel medzi ľud.
21. A obrátiac sa odišli. A pustili deti i dobytok i to, čo mali cenného, pred sebou.
22. A keď sa už boli vzdialili od domu Míchovho, vtedy mužovia, ktorí boli v domoch, ktoré boly v susedstve domu Míchovho, shromaždili sa krikom a stíhali synov Dánových tesne v zápätí.
23. A volali na synov Dánových, ktorí však obrátili svoju tvár a povedali Míchovi: Čo chceš, že si prišiel s toľkými ľuďmi?
24. A povedal: Mojich bohov, ktorých som spravil, ste vzali i kňaza a idete preč! A ja čo už budem mať? Nuž čože je to, že mi hovoríte: Čo chceš?!
25. Ale synovia Dánovi mu povedali: Nech nepočujeme u seba tvojho hlasu, aby sa neoborili na vás mužovia roztrpčenej duše, a odpratal by si svoju dušu i dušu svojho domu.
26. Tak išli synovia Dánovi svojou cestou. A keď videl Mícha, že sú silnejší ako on, obrátil sa a navrátil sa do svojho domu.
27. <Dobytie Laiša. Modlárstvo>A oni vezmúc to, čo spravil Mícha, i kňaza, ktorého mal, prišli na Laiš, na ľud žijúci v pokoji a v ubezpečnosti, a pobili ich ostrím meča a mesto spálili ohňom.
28. A nebolo nikoho, kto by ich bol vytrhol, pretože bolo mesto ďaleko od Sidona, a nemali ničoho spoločného s niktorým človekom, a ležalo na doline, ktorá je pri Bét-rechóbe, a potom zase vystavili mesto a bývalo v ňom.
29. A nazvali meno toho mesta Dán po mene Dána, svojho praotca, ktorý sa narodil Izraelovi. Ale mesto sa predtým menovalo Laiš.
30. A synovia Dánovi si postavili ten rytý obraz, a Jonatán, syn Geršoma, syna Manassesovho, on i jeho synovia boli kňazmi pokoleniu Dánovmu až do dňa zajatia obyvateľov zeme.
31. A tedy si vystavili rytý obraz Míchov, ktorý spravil, a stál po všetky dni, kým bol dom Boží v Síle.
←  Judges (18/21)  →