| ← John (6/21) → |
| 1. | <Pán nasýti päťtisícový zástup a odoprie byť ich kráľom>Potom odišiel Ježiš za Galilejské more Tiberiadské. |
| 2. | A išiel za ním veliký zástup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri nemocných. |
| 3. | A Ježiš vyšiel na vrch a tam sedel so svojimi učeníkmi. |
| 4. | A bola blízko Veľká noc, sviatok Židov. |
| 5. | A keď pozdvihol Ježiš oči a videl, že ide k nemu veliký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa títo najedli? |
| 6. | Ale to povedal nato, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť. |
| 7. | Filip mu odpovedal: Za dvesto denárov chleba im nebude dosť, aby každý z nich čo len niečo málo dostal. |
| 8. | A jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: |
| 9. | Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čože je to pre toľkých! |
| 10. | A Ježiš povedal: Povedzte ľuďom, aby si posadali. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Vtedy si posadali mužovia, počtom asi päť tisíc. |
| 11. | A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli. |
| 12. | A keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Soberte zvýšené kúsky, aby nič nezhynulo! |
| 13. | A tak sobrali a naplnili dvanásť košov kúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jedli. |
| 14. | Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Ježiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prijsť na svet. |
| 15. | A tedy keď poznal Ježiš, že majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samotný. |
| 16. | <Pán chodí po mori>A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru |
| 17. | a vojdúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafarnauma. A už sa bolo aj zotmilo, a Ježiš ešte nebol prišiel za nimi, |
| 18. | a more, pretože dul silný vietor, sa búrilo. |
| 19. | A tedy odplaviac sa tak asi na dvadsaťpäť alebo tridsať honov videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi a báli sa. |
| 20. | A on im povedal: Ja som, nebojte sa! |
| 21. | Nuž chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli. |
| 22. | <Zástup hľadá Ježiša idúc za pokrmom, ktorý hynie>A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale že len jeho učeníci sami odišli, |
| 23. | a prišly iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval; |
| 24. | keď tedy videl zástup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boly pripluly od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Ježiša. |
| 25. | A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel? |
| 26. | Ježiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa. |
| 27. | Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh. |
| 28. | Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie? |
| 29. | Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal. |
| 30. | <Manna. Ježiš chlieb života. Vôľa Otcova. Spor so Židmi>Vtedy mu povedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš? |
| 31. | Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba. |
| 32. | Na to im povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý. |
| 33. | Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý sostupuje z neba a dáva svetu život. |
| 34. | Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb. |
| 35. | A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť. |
| 36. | Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte. |
| 37. | Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. |
| 38. | Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. |
| 39. | A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. |
| 40. | Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. |
| 41. | Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, |
| 42. | a hovoril: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj sostúpil som z neba? |
| 43. | Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou! |
| 44. | Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. |
| 45. | Je napísané v prorokoch: A všetci budú učení od Boha. A tak tedy každý, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne. |
| 46. | Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca. |
| 47. | Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život. |
| 48. | Ja som chlieb života. |
| 49. | Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli; |
| 50. | ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel. |
| 51. | Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta. |
| 52. | Vtedy sa dohadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môže dať jesť telo? |
| 53. | A Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života. |
| 54. | Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. |
| 55. | Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj. |
| 56. | Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. |
| 57. | Ako mňa poslal ten živý Otec, a jako ja žijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skrze mňa. |
| 58. | To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky. |
| 59. | <Mnohí učeníci odídu od Pána Ježiša. Svedoctvo Petrovo>To povedal v synagóge učiac v Kafarnaume. |
| 60. | Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvrdá reč; kto ju môže počúvať?! |
| 61. | Ale Ježiš vediac sám v sebe, že jeho učeníci repcú preto, povedal im: To vás pohoršuje? |
| 62. | A čo, keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv? |
| 63. | Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život. |
| 64. | Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí. |
| 65. | A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. |
| 66. | Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním. |
| 67. | Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť? |
| 68. | A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš; |
| 69. | a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha. |
| 70. | Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. |
| 71. | A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich. |
| ← John (6/21) → |