←  John (4/21)  →
1. <Samaritánka>A jako tedy poznal Pán, že počuli farizeovia, že Ježiš činí viacej učeníkov a ponára (* krstí) než Ján
2. (hoci sám Ježiš neponáral (* nekrstil) , ale jeho učeníci),
3. opustil Judsko a odišiel zase do Galilee.
4. A musel ísť cez Samáriu.
5. A tak prišiel do mesta Samárie, zvaného Sichar, blízko pozemku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svojmu synovi.
6. A bola tam studňa Jakobova. Ježiš tedy, unavený z cesty, sadol si takto na studňu, a bolo asi šesť hodín.
7. Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť!
8. Lebo jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy.
9. Vtedy mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že ty súc Žid žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi).
10. Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody.
11. Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu?
12. Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok?
13. Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť;
14. ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života.
15. A žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať.
16. Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prijdi sem!
17. Žena odpovedala a riekla mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že vraj nemám muža,
18. lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.
19. Vtedy mu riekla žena: Pane, vidím, že si ty prorok.
20. Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť.
21. Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi.
22. Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov.
23. Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili.
24. Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde.
25. A žena mu povedala: Viem, že prijde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten prijde, oznámi nám všetko.
26. Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.
27. A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, že hovoril so ženou. Avšak niktorý nepovedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš?
28. Vtedy nechala žena svoje vedro a odišla do mesta a povedala tam ľuďom:
29. Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus.
30. Vtedy vyšli z mesta a prišli k nemu.
31. <Pánov pokrm. Len žať>A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rabbi, jedz!
32. Ale on im povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete.
33. Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď niekto doniesol jesť?
34. Ale Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo.
35. Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a prijde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať.
36. A ten, kto žne, berie plat a shromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne.
37. Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne.
38. Ja som vás poslal žať, na čom ste vy nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.
39. <Pánov pobyt u Samaritánov a jeho odchod do Galilee>A z toho mesta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ženy, ktorá svedčila, že vraj povedal mi všetko, čo som porobila.
40. Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, žeby zostal u nich. A zostal tam dva dni.
41. A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlastné slovo,
42. a žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je vpravde Spasiteľ sveta, Kristus.
43. A po tých dvoch dňoch vyšiel odtiaľ a odišiel do Galilee,
44. lebo sám Ježiš vysvedčil, že prorok nemá cti vo svojej vlasti.
45. A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všetko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok.
46. <Kráľovský úradník a jeho nemocný syn>A tedy zase prišiel Ježiš do Galilejskej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľovský úradník, ktorého syn bol nemocný v Kafarnaume.
47. Ten, keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galilee, odišiel k nemu a prosil ho, žeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo už mal zomrieť.
48. A Ježiš mu povedal: Ak neuvidíte divov a zázrakov, neuveríte.
49. A kráľovský úradník mu povedal: Pane, sídi, prv ako zomrie moje dieťa.
50. Ježiš mu riekol: Idi, tvoj syn žije. A človek uveril slovu, ktoré mu povedal Ježiš, a išiel.
51. A keď už išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stretli sa s ním jeho sluhovia a zvestovali mu a vraveli: Tvoj syn žije.
52. Vtedy sa dozvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A povedali mu: Včera o siedmej hodine ho opustila horúčka.
53. Vtedy poznal otec, že to bolo v hodinu, v ktorú mu povedal Ježiš: Tvoj syn žije. A uveril on aj celý jeho dom.
54. To učinil Ježiš zase druhý div prijdúc z Judska do Galilee.
←  John (4/21)  →