←  John (14/21)  →
1. <Pán teší svojich učeníkov a pripravuje ich na svoj odchod. Otec>Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.
2. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to,
3. pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli.
4. A kam ja idem, viete, aj cestu viete.
5. Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš, a jako môžeme vedieť cestu?
6. A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.
7. Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca; ale odteraz ho už znáte aj ste ho videli.
8. Na to mu povedal Filip: Pane, ukáž nám Otca, a bude nám dosť.
9. Ježiš mu povedal: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto mňa videl, videl Otca, a jako ty hovoríš: Ukáž nám Otca?
10. Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky.
11. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte.
12. Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť, lebo ja idem k svojmu Otcovi.
13. A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi.
14. Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním.
15. <Ak ma milujete... Tešiteľ>Ak ma milujete, ostríhajte moje prikázania,
16. a ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky,
17. toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás.
18. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám.
19. Ešte krátku chvíľu, a svet ma viacej neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem, aj vy žiť budete.
20. Toho dňa vy poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy vo mne a ja vo vás.
21. Kto má moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto ma miluje; a ten, kto mňa miluje, bude milovaný od môjho Otca, i ja ho budem milovať a zjavím mu seba.
22. Na to mu povedal Júdas, nie ten Iškariotský: Pane, čo sa stalo, že máš nám zjaviť seba a nie svetu?
23. Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prijdeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.
24. Kto ma nemiluje, ten neostríha mojich slov. A slovo ktoré čujete, nie je moje slovo, ale toho, ktorý ma poslal, Otcovo.
25. Toto som vám hovoril, kým som ešte bol u vás.
26. Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
27. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce ani nestrachuje!
28. Počuli ste, že som vám ja povedal: Idem a zase prijdem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že som povedal: Idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja.
29. A povedal som vám to teraz, prv ako sa stane, aby ste, keď sa stane, uverili.
30. Už nebudem viacej mnoho s vami hovoriť, lebo ide knieža tohoto sveta, a nemá na mne ničoho;
31. ale aby svet poznal, že milujem Otca, a že jako mi prikázal Otec, tak činím. Vstaňte, poďme odtiaľto!
←  John (14/21)  →