←  Job (36/42)  →
1. <Bôh je svrchovane mocný, spravedlivým a kajúcnym pomáha, bezbožných tresce. Elíhu napomína Joba>A ešte pokračoval Elíhu a riekol:
2. Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.
3. Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.
4. Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.
5. Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.
6. Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.
7. Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.
8. A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,
9. vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.
10. A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.
11. Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.
12. Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.
13. Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.
14. Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.
15. Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.
16. A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.
17. Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.
18. Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.
19. Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?
20. Nedychti po noci, aby boli vyrvané národy so svojho miesta.
21. Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.
22. <Velebné vládnutie Božie v prírode>Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?
23. Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?
24. Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.
25. Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.
26. Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.
27. Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mlhy,
28. ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.
29. Ano, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?
30. Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.
31. Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.
32. Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.
33. Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!
←  Job (36/42)  →