←  Job (34/42)  →
1. <Elíhu viní Joba z bezbožnosti. Spravedlivému Bohu sa nepatrí odhovárať>A ešte odpovedal Elíhu a riekol:
2. Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
3. Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
4. Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
5. Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.
6. Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
7. Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
8. Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
9. Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
10. Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
11. Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
12. Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
13. Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
14. Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
15. razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
16. Ak je tedy u teba rozum, nože, počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
17. Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravodlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
18. Či sa patrí povedať kráľovi Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
19. Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
20. Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
21. Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
22. Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
23. Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
24. Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
25. Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
26. medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
27. preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
28. pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
29. No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
30. aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
31. Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
32. Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
33. Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
34. Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
35. Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
36. Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
37. Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.
←  Job (34/42)  →