←  Job (30/42)  →
1. < ktorý sa neohlasuje. >A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
2. A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.
3. Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,
4. ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ichpokrmom.
5. Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,
6. takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.
7. Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,
8. synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.
9. A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.
10. Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,
11. pretože Bôh rozviazal moju tetivu a strápil ma; preto odvrhli uzdu pred mojou tvárou.
12. Po pravici povstáva mladá zberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.
13. Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej skaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.
14. Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.
15. Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.
16. A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytili ma dni trápenia.
17. Noc vŕta moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.
18. Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.
19. Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.
20. Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.
21. Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.
22. Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.
23. Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.
24. Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.
25. Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.
26. Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.
27. Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišli na mňa dni trápenia.
28. Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.
29. Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.
30. Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.
31. A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.
←  Job (30/42)  →