←  Job (22/42)  →
1. <Elifaz tvrdí, že je Job bezbožný, vyčituje jeho hriechy>Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2. Či prospeje niečím človek silnému Bohu? Ale istotne sebe prospeje rozumný.
3. Či bude mať Všemohúci niečo z toho, keď budeš spravedlivý? Alebo či bude mať z toho nejaký zisk, keď budeš robiť tak, aby boli tvoje cesty bezúhonné?
4. Či ťa azda bude kárať preto, že sa ťa bojí, pojde s tebou v súd?
5. Či nie je tvoja zlosť veľká? A nie je konca tvojim neprávostiam.
6. Lebo si brával záloh od svojich bratov bez príčiny a svliekal si rúcho s nahých.
7. Nenapojil si ustatého vodou a lačnému si odoprel chleba.
8. A tak mal zem človek silného ramena a súc váženou osobou býval v nej.
9. Vdovy si preč posielal s prázdnym, a ramená sirôt boli drtené.
10. Preto sú okolo teba osídla a strach ťa predesil znenazdania,
11. alebo tma, že nevidíš, a záplava vody ťa pokryla.
12. Či nie je Bôh vysoký jako nebesia? A vidz vrchol hviezd, že sú vysoko!
13. A hovoríš: Čože vie silný Bôh?! Či bude súdiť v mrákave?
14. Oblaky sú mu skrýšou, takže nevidí a chodí sem a ta po okruhu nebies.
15. Či budeš pozorovať cestu predošlého veku, ktorou kráčali mužovia márnosti,
16. ktorí boli vyrvaní pred časom, a ktorých základ bol nakoniec ako rozliata rieka?
17. Ktorí hovorievali silnému Bohu: Ujdi od nás! A že čo im učiní Všemohúci?
18. Kým on naplňoval ich domy dobrým. Ale rada bezbožných je ďaleko odo mňa.-
19. Spravedliví to uvidia a budú sa radovať, a nevinný sa im vysmeje a povie:
20. Áno, tak je; vyhladený je ten, ktorý bol povstal proti nám a ich ostatok strávil oheň.
21. <Vyzýva Joba kajať sa a hlása mu Božiu milosť>Nože si zvykni s ním a maj pokoj, tak prijde na teba dobré.
22. Prijmi, prosím, zákon z jeho úst a slož reči vo svojom srdci.
23. Jestli sa navrátiš k Všemohúcemu, budeš zase vybudovaný, a jestli vzdiališ neprávosť od svojich stánov.
24. A slož do prachu zlato a medzi skalie potokov zlato z Ofíra.
25. A tak bude Všemohúci tvojím zlatom i striebrom najkrásnejšieho lesku tebe.
26. Lebo vtedy sa budeš kochať vo Všemohúcom a pozdvihneš svoju tvár k Bohu.
27. Budeš sa mu pokorne modliť, a vyslyší ťa, a splníš svoje sľuby.
28. Keď povieš slovo, že bude to či to, bude ti stáť, a svetlo bude žiariť na tvoje cesty.
29. A keby viedli dolu do pokory, povieš: Bude povýšenie. A toho, kto je ponížených očí, zachráni.
30. A jestli vytrhne toho, kto nie je bez viny, doista bude vytrhnutý čistotou tvojich rúk.
←  Job (22/42)  →