←  Job (20/42)  →

---

1.

<Cófar zastáva seba i priateľov. Osud bezbožníka. Job tedy zaiste bezbožný>A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:

2.

Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.

3.

Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.

4.

Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:

5.

že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?

6.

Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,

7.

jednako zahynie na večnosť jako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?

8.

Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.

9.

Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.

10.

Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.

11.

Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.

12.

Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,

13.

šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:

14.

jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.

15.

Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.

16.

Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.

17.

Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.

18.

Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.

19.

Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.

20.

Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.

21.

Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.

22.

V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.

23.

Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.

24.

Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.

25.

Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.

26.

Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.

27.

Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.

28.

Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.

29.

To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.

---

←  Job (20/42)  →