← James (3/5) → |
1. | <Neskrotený jazyk ohňom>Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení. |
2. | Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo. |
3. | Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo. |
4. | Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje. |
5. | Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli! |
6. | I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom. |
7. | Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr; |
8. | ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu. |
9. | Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu; |
10. | z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia! |
11. | Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu? |
12. | Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu. |
13. | <Múdrosť s hora>Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti! |
14. | Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde. |
15. | Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská. |
16. | Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec. |
17. | Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká. |
18. | A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj. |
← James (3/5) → |