| ← Hosea (6/14) → |
| 1. | <O budúcom pokání Izraelovom. Bôh chce milosrdenstvo a nie obeť. Hriechy kňazov>Vo svojej úzkosti ma budú hľadať skoro za rána a povedia: Poďte, a navráťme sa k JeHoVaHovi, lebo on roztrhal a uzdraví nás, zbil a obviaže nás. |
| 2. | Obživí nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy, a budeme žiť pred jeho tvárou. |
| 3. | A tak poznajme a žeňme sa poznať JeHoVaHa; jeho východ stojí pevne jako svitanie rána a prijde nám ako dážď, ako jarný dážď, ktorý zvlažuje zem. |
| 4. | Čo ti mám učiniť, Efraime, čo ti mám učiniť, Júda, keď je vaša dobrota jako ranný oblak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána? |
| 5. | Preto som otesával svojimi prorokmi a zabíjal som ich slovami svojich úst, a tvoje súdy sú, jako keď vyjde svetlo. |
| 6. | Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápalné obeti. |
| 7. | Ale oni prestúpili moju smluvu jako Adam; tam sa dopustili nevernosti proti mne. |
| 8. | Gileád, mesto činiteľov neprávosti, plné stôp krvi. |
| 9. | A jako lotri čakajú na človeka, tak rota kňazov; vraždia na ceste do Sichema; lebo páchajú mrzkosť. |
| 10. | V dome Izraelovom vidím hroznú vec; tam smilní Efraim, zanečistil sa Izrael. |
| 11. | I Júda, aj tebe je určená žatva, keď dovediem zpät zajatie svojho ľudu. |
| ← Hosea (6/14) → |