←  Genesis (12/50)  →
1. <Povolanie Abrama>A JeHoVaH riekol Abramovi: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem.
2. A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním.
3. A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.
4. Vtedy išiel Abram tak, ako mu hovoril JeHoVaH, a išiel s ním Lot. A Abramovi bolo sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Chárana.
5. A Abram vzal Sáraj, svoju ženu, i Lota, syna svojho brata, a všetok ich nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli, i duše, ktoré získali v Chárane, a vyšli, aby išli do zeme Kanaána, a prišli do zeme Kanaána.
6. A Abram prešiel zem až po miesto Sichem, až k dubu Móre. A vtedy bol v zemi Kananej.
7. A JeHoVaH sa ukázal Abramovi a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem. A postavil tam oltár JeHoVaHovi, ktorý sa mu ukázal.
8. Potom sa poberal odtiaľ k vrchu, ktorý je od východu Bét-ela, kde postavil svoj stán, takže mu bol Bét-el od mora, od západu, a Haj od východu, a postavil tam JeHoVaHovi oltár a vzýval meno JeHoVaHovo.
9. A odtiaľ sa pomaly rušal Abram na juh.
10. <Abram odíde do Egypta. Strach ho pohne luhať>Potom povstal hlad v zemi, a Abram odišiel dolu do Egypta, aby sa tam zdržoval do času jako hosť, pretože bol veľký hlad v zemi.
11. A stalo sa, keď sa už priblížil, aby vošiel do Egypta, že povedal Sáraji, svojej žene: Nože hľa, viem, že si ty žena krásneho vzozrenia.
12. A stane sa, keď ťa uvidia Egypťania, že povedia: To je jeho žena! A tak mňa zabijú a teba nechajú žiť.
13. Hovor tedy, prosím, že si moja sestra, aby mi bolo dobre za teba, a moja duša bude žiť pre teba.
14. A stalo sa, keď vošiel Abram do Egypta, že videli Egypťania ženu, že je veľmi krásna.
15. A uvidiac ju kniežatá faraonove chválili ju faraonovi, a žena bola vzatá do domu faraonovho.
16. A Abramovi robili dobra za ňu, a mal drobný dobytok, ovce a kozy, a voly a oslov a sluhov a dievky a oslice a veľblúdov.
17. Ale JeHoVaH bil faraona veľkými ranami i jeho dom pre Sáraj, ženu Abramovu.
18. Vtedy povolal faraon Abrama a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, že je to tvoja žena?
19. Prečo si hovoril: Je moja sestra? A ja som si ju vzal za ženu. A tak teraz hľa, tu máš svoju ženu, vezmi a iď!
20. A faraon rozkázal o ňom svojim mužom, a poslali ho preč i jeho ženu i so všetkým, čo bolo jeho.
←  Genesis (12/50)  →