←  Ezra (3/10)  →
1. <Vystavenie oltára>A keď prišiel siedmy mesiac, a synovia Izraelovi boli v mestách, shromaždil sa ľud ako jeden muž do Jeruzalema.
2. Vtedy vstal Ješua, syn Jocadákov, i jeho bratia, kňazi, i Zerubábel, syn Šealtielov, i jeho bratia a vystavili oltár Boha Izraelovho, aby obetovali na ňom zápalné obeti, jako je napísané v zákone Mojžiša, muža Božieho.
3. A tak postavili oltár na jeho základoch, lebo doliehal na nich strach od národov zemí, a obetovali na ňom zápalné obeti JeHoVaHovi,zápalné obeti ráno a večer.
4. <Slávnosť stánov>A slávili slávnosť stánov, ako je napísané, obetujúc zápalnú obeť každého dňa v predpísanom počte a podľa poriadku každý deň to, čo bolo na ktorý deň nariadené,
5. a potom zápalnú obeť ustavičnú i na novmesiace i na všetky výročné slávnosti JeHoVaHove zasvätené a za každého dobrovoľne obetujúceho nejakú dobrovoľnú obeť JeHoVaHovi.
6. <Založenie chrámu s radosťou a s plačom>Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali obetovať zápalné obeti JeHoVaHovi, hoci chrám JeHoVaHov nebol ešte založený.
7. Ale dali peniaze kameniarom a tesárom a stravu, nápoj a olej Sidoncom a Týranom, aby dopravili cedrové drevo s Libanona po mori do Joppy podľa dovolenia Cýra, perzského kráľa, ktoré mali.
8. A druhého roku po svojom príchode k domu Božiemu do Jeruzalema, druhého mesiaca, začali Zerubábel, syn Šeatltielov, a Ješua, syn Jocadákov, a ostatok ich bratov, kňazi a Leviti, jako i všetci, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema, a postavili Levitov vo veku od dvadsať a vyše, aby dohliadali na dielo domu JeHoVaHovho.
9. A tak stál Ješua, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia, synovia Júdovi, spolu aby dohliadali na tých, ktorí konali prácu na dome Božom, synovia Chenadádovi, ich synovia a ich bratia, Leviti.
10. A keď kládli stavitelia základy chrámu JeHoVaHovho, postavili kňazov, oblečenýchv v bohoslužobnom rúchu, s trúbami a Levitov, synov Azafových, s cymbalmi aby chválili JeHoVaHa podľa nariadenia Dávida, kráľa Izraelovho.
11. A chváliac a oslavujúc JeHoVaHa odpovedali si navzájom, že je dobrý, že jeho milosť trvá nad Izraelom na veky. A všetok ľud pokrikoval veľkým krikom radostným chváliac JeHoVaHa nad založením domu JeHoVaHovho.
12. Ale mnohí z kňazov a Levitov a z hláv otcov, starci, ktorí videli tamten prvý dom, keď zakladali tento dom pred ich očiami, plakali veľkým hlasom, kým zase mnohí v radostnom pokrikovaní pozdvihovali svoj hlas,
13. takže ľud nemohol rozoznať hlasu radostného kriku od hlasu plačúceho ľudu, lebo ľud kričal veľkým krikom, takže bolo počuť hlas naďaleko.
←  Ezra (3/10)  →