←  Ezekiel (22/48)  →
1. <Mesto, plné modiel, vraždy, neplechy a útisku, bude pomstené>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
2. A ty, synu človeka, či azda budeš súdiť, či budeš súdiť mesto krvi? Nie, ale mu oznám všetky jeho ohavnosti!
3. A povieš: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Oj, mesto, ktoré vylieva krv vo svojom strede, aby prišiel jeho čas, a robí ukydaných bohov samo proti sebe, aby sa poškvrňovalo!
4. Svojou krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo a svojimi ukydanými bohmi, ktorých si narobilo, si sa poškvrnilo, a spôsobilo si to, že sa priblížily tvoje dni, a prišlo si k svojim rokom. Preto ťa vydám národom za potupu a za posmech všetkým zemiam.
5. Blízke i ďaleké od teba sa ti budú posmievať, mesto poškvrneného mena, veľké čo do nepokoja.
6. Hľa, kniežatá Izraelove, každý podľa sily svojho ramena boli v tebe nato, aby vylievali krv.
7. Otca i mater znevažujú v tebe, pohostína utláčajú v tvojom strede, sirotu a vdovu utiskujú v tebe;
8. mojimi posviatnosťami pohŕdaš a znesväcuješ moje soboty.
9. Muži pomluvači sú v tebe, aby vylievali krv, a jedia na vrchoch v tebe, mrzkosť páchajú v tvojom strede;
10. nahotu svojho otca odkrývajú v tebe; nečistú, oddelenú v jej nemoci, ponižujú v tebe,
11. a jeden pácha ohavnosť so ženou svojho blížneho, druhý v mrzkosti poškvrňuje svoju nevestu, a zase iný ponižuje svoju sestru, dcéru svojho otca, v tebe;
12. úplatný dar berú v tebe nato, aby vylievali krv; berieš úžeru a úrok a hľadajúc zisku utláčaš svojich blížnych a na mňa si zabudlo, hovorí Pán JeHoVaH.
13. Preto hľa, tlesknem svojou rukou nad tvojím nespravedlivým ziskom, ktorého si nadobudlo, a nad tvojou krvou, ktorá je v tvojom strede.
14. Či tak obstojí tvoje srdce? Či budú tvoje ruky dosť pevné na dni, ktoré ja budem s tebou konať? Ja JeHoVaH som hovoril aj učiním.
15. A rozptýlim ťa medzi národy a rozoženiem ťa po zemiach a celkom vypracem tvoju nečistotu z teba.
16. A budeš znevážené samo sebou pred očami národov a zvieš, že ja som JeHoVaH.
17. <Izrael troskou. Nečistá zem: proroci i kňazi páchajú neprávosť; kniežatá jako vlci>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
18. Synu človeka, dom Izraelov sa mi obrátili na trosku, všetci, koľko ich je, sú meď a cín, železo a olovo prostred pece; obrátili sa na striebornú trosku.
19. Preto takto hovorí Pán JeHoVaH: Preto, že ste sa všetci obrátili na trosky, preto hľa, shromaždím vás doprostred Jeruzalema,
20. jako sa shromažďuje striebro, meď, železo, olovo a cín doprostred pece, aby na to viali oheň roztopiť, tak shromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti a uložím a budem vás topiť.
21. A soberiem vás a budem na vás povievať ohňom svojej prchlivosti, až sa roztopíte prostred neho.
22. Jako sa topí striebro prostred pece, tak sa roztopíte prostred neho a zviete, že ja JeHoVaH som vylial svoju prchlivosť na vás.
23. A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
24. Synu človeka, povedz jej: Ty si zem, ktorá nie je očistená, nebudeš zvlažená dažďom v deň zúrivého hnevu.
25. Sprisahanie jej prorokov je v jej strede, jako čo by revúci lev, ktorý chvace a trhá lúpež; žerú duše, berú majetok a iné drahé veci; množia jej vdovy v jej strede.
26. Jej kňazi robia môjmu zákonu násilie a poškvrňujú moje posviatnosti; nerobia rozdielu medzi svätým a obecným ani neučia rozoznávať medzi nečistým a čistým a pred mojimi sobotami zakrývajú svoje oči, a som znesväcovaný medzi nimi;
27. jej kniežatá prostred nej sú jako vlci, ktorí chvacú lúpež, aby vylievali krv, aby hubili duše ženúc sa za mrzkým ziskom.
28. Jej proroci im zatierajú ničomným mazom, vidia márnosť a veštia im lož; hovoria: Takto hovorí Pán JeHoVaH, a JeHoVaH nehovoril.
29. Obecní ľudia zeme tvrde utláčajú a berú násilne cudzie, chudobného a biedneho utiskujú a skrivodlivo utláčajú pohostína.
30. A hľadal som človeka zpomedzi nich, ktorý by spravil ohradu a postavil sa v medzeru pred mojou tvárou za tú zem, aby som ju nezkazil, ale som nenašiel.
31. Preto vylejem na nich svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchlivosti im učiním koniec, ich cestu dám na ich hlavu, hovorí Pán JeHoVaH.
←  Ezekiel (22/48)  →