←  Ecclesiastes (8/12)  →
1. <Múdrosť osvecuje. Byť poddaný vrchnosti. Bezvládnosť človeka>Kto je ako múdry, a kto zná výklad veci? Múdrosť človeka osvecuje jeho tvár, a tvrdosť jeho tvári sa mení.
2. Ja ti radím: Ostríhaj slovo kráľovo, a to pre prísahu Božiu.
3. Neponáhľaj sa odísť zpred jeho tvári ani nestoj v zlej veci, lebo učiní všetko, čo chce;
4. pretože slovo kráľovo má moc, a kto mu povie: Čo robíš?
5. Ten, kto ostríha prikázanie, nepozná ničoho zlého. A srdce múdreho pozná čas a súd.
6. Lebo každá vec má svoj čas a súd, pretože zlo človeka je mnohé na ňom.
7. Lebo nevie toho, čo bude; lebo jako bude, kto mu to oznámi?
8. Niet človeka, ktorý by vládol nad duchom, aby zadržal ducha, ani niet vlády nado dňom smrti, ani niet prepustenia z toho boja, ako ani nezachráni bezbožnosť toho, kto ju pácha.
9. To všetko som videl priložiac svoje srdce ku každému dielu, ktoré sa deje pod slnkom, a videl som i to, že niekedy vládne človek nad človekom na svoje zlé.
10. <Krivdy na svete. Hlavné je báť sa Boha>A tak som videl bezbožných pochovaných, a došli pokoja; ale zo svätého miesta odišli a boli zabudnutí v meste tí, ktorí robili spravedlivo. Aj to je márnosť.
11. Pretože sa ihneď nevykonáva súdny výrok za zlý skutok, preto je plné srdce synov človeka v nich robiť zlé.
12. Hoci sa niekedy hriešnikovi, ktorý vykoná i stokrát zlé, odkladá, viem i to cele iste, že bude dobre tým, ktorí sa boja Boha, ktorí sa boja jeho tvári.
13. Ale nebude dobre bezbožnému, ani nepredĺži svojich dní, ktoré sa pominú jako tieň, pretože sa nebojí tvári Božej.
14. Je márnosť, ktorá sa deje na zemi, že sú spravedliví, ktorých stíha zlé, jako keby robili skutky bezbožných, a sú bezbožní, ktorých stíha dobré, jako keby robili skutky spravedlivých. Povedal som, že aj to je márnosť.
15. Preto som vychvaľoval radosť, pretože človek nemá ničoho dobrého pod slncom krome jesť a piť a radovať sa, a to aby ho sprevádzalo v jeho trudnej práci vo dňoch jeho života, ktoré mu dal Bôh pod slnkom.
16. <Nevystihnuteľnosť ciest Božích>A keď som priložil svoje srdce, aby som poznal múdrosť a videl zamestnanie, ktoré sa vykonáva na zemi, lebo ani vodne ani vnoci nevidí človek spánku na svojich očiach,
17. videl som všetko dielo Boha, že človek nemôže vystihnúť dielo, ktoré sa deje pod slnkom; keby sa i jakokoľvek namáhal človek vyhľadať, nenajde, ba ani keby povedal múdry, že pozná, nebude môcť najsť.
←  Ecclesiastes (8/12)  →