Ecclesiastes (7/12)

← Ecclesiastes (7/12) →

<Čo je lepšie. Nenáhliť sa do hnevu a nereptať>Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.

Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.

Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.

Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.

Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.

Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.

Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.

Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.

Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.

10.

Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.

11.

<Pravá múdrosť. Nie príliš spravedlivý. Nedbať na všetky reči>Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.

12.

Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.

13.

Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?

14.

V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.

15.

Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.

16.

Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?

17.

Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?

18.

Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.

19.

Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.

20.

Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.

21.

Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.

22.

Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.

23.

<Osídlo zlej ženy. Len jeden z tisíca múdry>Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.

24.

Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?

25.

Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.

26.

A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.

27.

Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,

28.

čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.

29.

Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.

← Ecclesiastes (7/12) →