←  Ecclesiastes (12/12)

---

1.

<Pamätať na svojho Stvoriteľa, kým nehynie a nezhynie život>A pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti, kým neprijdú dni zlého, a nepriblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľuby;

2.

kým sa nezatmie slnko i svetlo i mesiac i hviezdy, a kým sa nenavrátia husté oblaky po daždi,

3.

toho dňa, keď sa budú triasť strážcovia domu, a nakrivia sa silní mužovia, a prestanú pracovať melúce, pretože ich bude málo, a zatmia sa tie, ktoré vyzerajú z okien,

4.

a zavrú sa dvere do ulice pri slabom zvuku mlyna a človek povstane na hlas vtáka, a mlčiac budú sa krčiť všetky dcéry veselého spevu;

5.

aj vysokého miesta sa budú báť a budú vidieť strachy na ceste; kvitnúť bude mandlový strom, a ťažko sa povlečie kobylka, a poruší sa žiadosť, lebo človek ide do domu svojej večnosti, a po ulici budú vôkol chodiť oplakávajúci;

6.

kým sa neroztrhne strieborný povraz, a nerozrazí sa zlatá čaša, a nerozbije sa vedierce nad prameňom, a nerozláme sa kolo a padne do jamy,

7.

a tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.-

8.

Márnosť márnosti, riekol Kazateľ, a všetko márnosť.

9.

<Múdrosti hlavný cieľ; báť sa Boha a ostríhať jeho prikázania>A nad to, čo bol Kazateľ múdry, ešte vyučoval i ľud vedomosti a vyzvedal a zpytoval: složil množstvo prísloví.

10.

Kazateľ hľadal, aby našiel vzácne slová a napísané veci pravé, slová pravdy.

11.

Slová múdrych sú jako pobádajúce ostne a jako hlboko zabité hreby výroky shromaždení múdrych, vydané od jedného pastiera.

12.

A nad to viac, môj synu, daj sa poučiť! Robeniu kníh nieto nijakého konca, a mnoho čítať je zomdlením tela.

13.

Suma všetkého toho, čo si počul: Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka,

14.

pretože Bôh privedie každý skutok na súd i každú vec skrytú, už či je dobrá či zlá.

---

←  Ecclesiastes (12/12)