←  Deuteronomy (9/34)  →
1. <Nepovieš: Pre moju spravedlivosť.>Počuj, Izraelu, ty dneská prejdeš cez Jordán, aby si vojdúc zaujal do dedičstva národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, mestá, veľké a ohradené až do neba,
2. veľký ľud a vysokej postavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto vraj obstojí pred synmi Enákovými?
3. Ale dnes budeš vedieť, že JeHoVaH, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zožierajúci oheň, on ich zahladí, on ich poníži pred tebou, a vyženieš ich a zahubíš ich rýchle, tak ako ti hovoril JeHoVaH.
4. Nepovieš vo svojom srdci, keď ich zaženie JeHoVaH, tvoj Bôh, zpred tvojej tvári, vraj pre moju spravedlivosť ma sem voviedol JeHoVaH, aby som zaujal túto zem do dedičstva, a pre bezbožnosť týchto národov vyhnal ich JeHoVaH od mojej tvári.
5. Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich JeHoVaH, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal JeHoVaH tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi,
6. a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti JeHoVaH, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije.
7. Pamätaj, nezabudni, že si popudzoval k hnevu JeHoVaHa, svojho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, dokiaľ ste len neprišli na toto miesto; staväli ste sa JeHoVaHovi na odpor.
8. Aj na Horebe ste popudili JeHoVaHa k hnevu, a JeHoVaH sa rozhneval na vás tak, že vás chcel zahladiť,
9. keď som ja bol vyšiel hore na vrch, aby som prevzal kamenné dosky, dosky smluvy, ktorú učinil s vami JeHoVaH, a bol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí; chleba som nejedol ani som nepil vody.
10. A JeHoVaH mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Božím, a bolo na nich napísané podľa všetkých tých slov, ktoré hovoril JeHoVaH s vami na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia.
11. <Modlárstvo s teľaťom>A stalo sa po štyridsiatich dňoch a po štyridsiatich nociach, že mi dal JeHoVaH dve kamenné dosky, dosky smluvy.
12. A JeHoVaH mi riekol: Vstaň, sídi rýchle odtiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta; rýchle vybočili z cesty, ktorú som im prikázal, urobili si sliatinu.
13. A ešte mi riekol JeHoVaH takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije.
14. Nechaj ma, a zahladím ich a vytriem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, mocnejším a väčším čo do počtu ako je on.
15. Vtedy som sa obrátil a sišiel som s vrchu - a vrch horel ohňom - a dve dosky smluvy som niesol na oboch svojich rukách.
16. Ale keď som videl, že hľa, zhrešili ste proti JeHoVaHovi, svojmu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vybočiac rýchle z cesty, ktorú vám prikázal JeHoVaH,
17. pochytil som dve dosky a hodil som ich s oboch svojich rúk a rozbil som ich pred vašimi očami.
18. A padnúc ležal som pred JeHoVaHom ako tam prv, štyridsať dní a štyridsať nocí, chleba som nejedol ani som nepil vody pre všetky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach JeHoVaHových, aby ste ho popudzovali k hnevu.
19. Lebo som sa bál hnevu a prchlivosti, pretože sa bol rozhneval JeHoVaH na vás a chcel vás zahladiť. Ale JeHoVaH ma vyslyšal aj tento raz.
20. Aj na Árona sa vtedy veľmi rozhneval JeHoVaH a tiež ho chcel zahladiť, ale aj za Árona som sa modlil toho času.
21. A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiž to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho drviac mocne, až bolo obrátené na prach, na drobný prach, a potom som hodil jeho prach do potoka, ktorý tiekol s vrchu.
22. I v Tabere i v Masse i v Kibrót-hattáve popudzovali ste JeHoVaHa k hnevu.
23. <Spúra v Kádeš-barnei>I vtedy, keď vás bol poslal JeHoVaH z Kádeš-barnee povediac: Iďte hore a zaujmite do dedičstva zem, ktorú som vám dal! postavili ste sa rozkazu JeHoVaHa, svojho Boha, na odpor a neverili ste mu a nepočúvali ste na jeho hlas.
24. Protivili ste sa JeHoVaHovi od prvého dňa, ktorého som vás poznal.
25. A padnúc ležal som pred JeHoVaHom štyridsať dní a štyridsať nocí, ktoré som tam ležal, lebo JeHoVaH povedal, že vás ide zahladiť.
26. A modlil som sa JeHoVaHovi a povedal som: Panovníku JeHoVaHu, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou!
27. Pamätaj na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdosť tohoto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech!
28. Aby neriekli obyvatelia zeme, z ktorej si nás vyviedol: Pretože ich nemohol JeHoVaH voviesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pretože ich nenávidel, ich vyviedol, aby ich usmrtil na púšti.
29. A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.
←  Deuteronomy (9/34)  →