←  Deuteronomy (4/34)  →
1. <Ostríhať prikázania JeHoVaHove, nepridať ani neujať. Oblakový a ohnivý stĺp>A teraz, Izraelu, počúvaj na ustanovenia a na súdy, ktoré vás ja učím činiť, aby ste žili a vošli a dedične zaujali zem, ktorú vám dáva JeHoVaH, Bôh vašich otcov.
2. Nepridáte k slovu, ktoré vám ja prikazujem, ani neujmete ničoho z neho, ostríhajúc prikázania JeHoVaHa, svojho Boha, ktoré vám ja prikazujem.
3. Vaše vlastné oči videly to, čo učinil JeHoVaH pre Bál-peora, že každého človeka, ktorý išiel za Bál-peorom, zahladil JeHoVaH, tvoj Bôh, z tvojho stredu.
4. A vy, ktorý ste sa pridŕžali JeHoVaHa, svojho Boha, ste všetci živí dnes.
5. Hľaď, učil som vás ustanoveniam a súdom, tak ako prikázal JeHoVaH, môj Bôh, aby ste tak činili v zemi, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične.
6. A tedy budete ostríhať a budete činiť, lebo to je vaša múdrosť a vaša rozumnosť pred očima národov, ktoré keď počujú všetky tieto ustanovenia, povedia: Je to len naozaj múdry ľud a rozumný, tento veliký národ!
7. Lebo kde máš nejaký veliký národ, ktorý by mal bohov takých blízkych sebe, jako je JeHoVaH náš Bôh, blízky nám, kedykoľvek a o čokoľvek voláme k nemu!
8. Alebo kde máš ktorý veliký národ, ktorý by mal také spravedlivé ustanovenia a súdy, jako je celý tento zákon, ktorý ja dnes predkladám pre vás?!
9. Len sa maj na pozore a veľmi ostríhaj svoju dušu, aby si nezabudol vecí, ktoré videly tvoje oči, a aby neuhli z tvojho srdca po všetky dni tvojho života, a oznámiš ich svojim synom i synom svojich synov.
10. Najmä nezabudni na deň, ktorého si stál pred JeHoVaHom, svojím Bohom, na Horebe, keď mi povedal JeHoVaH: Shromaždi mi ľud, a dám, aby počuli moje slová, ktorým sa budú učiť, aby sa báli po všetky dni, dokiaľ len budú žiť na zemi, a budú učiť aj svojich synov.
11. Vtedy ste sa priblížili a stáli ste pod vrchom, ktorý horel ohňom až hore do samého neba, a bola na ňom tma, oblak a mrákava.
12. A JeHoVaH vám hovoril zprostred ohňa; hlas slov ste počuli, ale nevideli ste nijakej podoby, krome čo ste počuli hlas.
13. Oznámil vám svoju smluvu, ktorú vám prikázal činiť, desať slov, a napísal ich na dve kamenné dosky.
14. A mne prikázal JeHoVaH toho času, aby som vás učil ustanoveniam a súdom, aby ste ich činili v zemi, do ktorej idete, hen na druhú stranu, nato, aby ste ju zaujali dedične.
15. Pozorujte veľmi na svoje duše, lebo ste nevideli nijakej podoby v deň, v ktorý vám hovoril JeHoVaH na Horebe zprostred ohňa.
16. Aby ste sa neporušili a neučinili si nejakej rytiny, podoby nejakého obrazu, nech už by bol jakýkoľvek, nejakej podobizne muža alebo ženy,
17. podobizne nejakého hoväda, jakéhokoľvek, ktoré je na zemi; ani podobizne nejakého vtáka s krýdlami, ktorý lieta v povetrí;
18. nijakej podobizne nijakého zemeplaza, ktorý sa plazí po zemi; nijakej podobizne ryby, ktorá je vo vode pod zemou.
19. A aby si nepozdvihol svojich očí k nebesiam a keby si videl slnko, mesiac a hviezdy, všetko vojsko nebies, aby si nebol pohnutý k tomu, že by si sa im klaňal a slúžil im, ktoré to veci udelil JeHoVaH, tvoj Bôh, všetkým národom pod celým nebom.
20. Ale vás vzal JeHoVaH a vyviedol vás zo železnej pece, z Egypta, aby ste mu boli ľudom dedičstva, jako je tomu dnes.
21. Ale JeHoVaH sa nahneval na mňa pre vás a prisahal, že neprejdem cez Jordán a že nevojdem do tej krásnej zeme dobrej, ktorú JeHoVaH, tvoj Bôh, dáva tebe do dedičstva.
22. Lebo ja zomriem v tejto zemi, neprejdem cez Jordán, ale vy prejdete a zaujmete tú krásnu zem dobrú do dedičstva.
23. Vystríhajte sa, aby ste nezabudli na smluvu JeHoVaHa, svojho Boha, ktorú učinil s vami, a učinili by ste si nejakú rytinu, podobu nejakej veci, nech už by bola jakákoľvek, čo ti zakázal JeHoVaH, tvoj Bôh.
24. Lebo JeHoVaH, tvoj Bôh, je spaľujúci oheň, silný Bôh horlivý.
25. <Neopustiť JeHoVaHa, ktorý je verný a milosrdný>Keď splodíš synov a vnukov, a zostariete sa v zemi, a zkazíte sa a učiníte si rytinu nejakej podoby, podoby čohokoľvek, a budete robiť to zlé v očiach JeHoVaHa, tvojho Boha, aby ste ho popudzovali k hnevu,
26. už dnes volám nebesia i zem za svedkov proti vám vyhlasujúc vám, že istotne rýchle zahyniete s povrchu zeme, do ktorej pojdete cez Jordán, aby ste ju zaujali dedične. Nebudete dlho žiť na nej, lebo istotne budete vyhladení.
27. JeHoVaH vás rozptýli medzi národy, a pozostane vás malý počet medzi pohanskými národami, kam vás zavedie JeHoVaH.
28. A tam budete slúžiť bohom, dielu rúk človeka, drevu a kameňu, ktoré ani nevidia ani nečujú ani nejedia ani nečuchajú.
29. Ale ak budete odtiaľ hľadať JeHoVaHa, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou,
30. keď ti raz bude úzko, a keď prijdú na teba všetky tieto veci, v posledných dňoch, a keď sa navrátiš k JeHoVaHovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať na jeho hlas.
31. Lebo JeHoVaH, tvoj Bôh, je silný Bôh ľútostivý; neopustí ťa ani ťa nezkazí ani nezabudne na smluvu tvojich otcov, ktorú im prisahal.
32. Lebo veď sa len pýtaj na prvé, dávne dni, ktoré boly pred tebou, odo dňa, ktorého stvoril Bôh človeka na zemi, a to od jedného konca nebies až po druhý koniec nebies, či sa voľakedy stala nejaká taká veľká vec ako toto, alebo či aj len bolo voľakedy slýchať niečo také?
33. Či počul voľakedy niektorý ľud hlas Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako si ty počul a bol by predsa žil?
34. Alebo či sa voľakedy pokúsil nejaký boh, aby prijdúc vzal sebe národ zprostred iného národa zkúšaním, znameniami a zázrakmi, vojnou a silnou rukou a vystretým ramenom a strašnými vecami veľkými, jaké bolo všetko to, čo učinil JeHoVaH, váš Bôh, pre vás v Egypte pred tvojimi očima?
35. Tebe to bolo ukázané nato, aby si vedel, že JeHoVaH je Bôh, a že niet iného krome neho.
36. Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa vyučil, a na zemi ti dal vidieť svoj veľký oheň, a jeho slová si počul zprostred ohňa.
37. A preto, že miloval tvojich otcov, vyvolil si ich semeno po nich a vyviedol ťa svojou tvárou a svojou veľkou silou z Egypta,
38. aby vyhnal národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, zpred tvojej tvári a aby teba ta voviedol a dal ti ich zem do dedičstva, jako je tomu dnes.
39. A tedy máš vedieť dnes a vezmeš si to k srdcu, že JeHoVaH je Bôh na nebi hore i na zemi dole a niet iného.
40. A tedy budeš ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby bolo dobre tebe i tvojim synom po tebe, a aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva JeHoVaH, tvoj Bôh, a tedy ich budeš ostríhať po všetky dni.
41. <Útočištné mestá, v Zajordání>Vtedy oddelil Mojžiš tri mestá za Jordánom, na východe slnka,
42. aby sa ta utiekol vrah, ktorý by zabil svojho blížneho znenazdania a ktorý ho predtým nemal v nenávisti, a tedy sa utečie do niektorého z tých miest a bude žiť,
43. oddelil Bécer na púšti, na rovinastej zemi, Rúbenovcom, a Rámot v Gileáde, Gádovcom, a Gólan v Bázane, Manassesovcom.
44. <Záver>To je zákon, ktorý predložil Mojžiš synom Izraelovým,
45. a to sú svedoctvá, ustanovenia a súdy, ktoré hovoril Mojžiš synom Izraelovým, keď vyšli z Egypta,
46. za Jordánom, na doline, naproti Bét-peoru, v zemi Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, ktorého porazil Mojžiš a synovia Izraelovi, keď vyšli z Egypta.
47. A zaujali jeho zem do dedičstva jako i zem Óga, bázanského kráľa, dvoch amorejských kráľov, ktorí vládli za Jordánom, na východe slnka,
48. od Aroera, ktoré leží na brehu potoka Arnona, až po vrch Sion, to jest Hermon,
49. i celú rovinu za Jordánom na východ až po more Araby, pod Ašdót-pizgou.
←  Deuteronomy (4/34)  →