←  Deuteronomy (17/34)  →
1. <Neobetovať vadného>Nebudeš obetovať JeHoVaHovi, svojmu Bohu, ani vola ani dobytčaťa, ovce alebo kozy, na ktorom je nejaká vada alebo jakákoľvek iná zlá vec, lebo je to ohavnosťou JeHoVaHovi, tvojmu Bohu.
2. <Modlára ukameňovať>Keby sa našiel niekto v tvojom strede, v niektorej z tvojich brán, ktoré ti dá JeHoVaH, tvoj Bôh, muž alebo žena, kto by činil to zlo v očiach JeHoVaHa, tvojho Boha, že by prestúpil jeho smluvu
3. a odíduc slúžil by iným bohom a klaňal by sa im, a to buď slnku buď mesiacu buď už ktorémukoľvek vojsku nebeskému, čoho som neprikázal,
4. a keby ti to bolo oznámené, a počul by si o tom, vtedy sa dobre vypýtaš na to. A keď sa presvedčíš, že hľa, je to istotná pravda, že vykonala sa tá ohavnosť v Izraelovi,
5. vtedy vyvedieš toho muža alebo tú ženu, ktorí spáchali takú zlú vec, ku svojim bránam, toho muža alebo tú ženu, a ukameňuješ ich, a zomrú.
6. Na ústa dvoch svedkov alebo troch svedkov zomrie ten, kto má zomrieť; nezomrie na ústa jedného svedka.
7. Ruka svedkov bude prvá na ňom zabiť ho a ruka všetkého ľudu potom, a odpraceš také zlo zo svojho stredu.
8. <Priťažká vec súdna>Keby ti bola niektorá vec priťažká v súde medzi krvou a krvou, medzi pravotou a pravotou, medzi ranou a ranou, o čo by bol spor v tvojich bránach, vtedy sa zoberieš a pojdeš hore na miesto, ktoré si vyvolí JeHoVaH, tvoj Bôh.
9. A prijdeš ku kňazom, Levitom, a k sudcovi, ktorý bude v tých dňoch, a budeš sa pýtať, a oznámia ti slovo súdu.
10. A učiníš podľa výroku, ktorý ti oznámia z toho miesta, ktoré vyvolí JeHoVaH, a budeš pozorovať, aby si učinil všetko tak, ako ťa naučia.
11. Podľa znenia zákona, ktorému ťa budú učiť, a podľa súdu, ktorý ti povedia, učiníš, neuchýliš sa od slova, ktoré ti oznámia, ani napravo ani naľavo.
12. A človek, ktorý by urobil niečo v spúre, takže by neposlúchol kňaza, ktorý bude stáť nato, aby tam slúžil JeHoVaHovi, tvojmu Bohu, alebo sudcu, ten človek zomrie, a odpraceš také zlo z Izraela.
13. A počuje to všetok ľud, a budú sa báť a nedopustia sa viacej spúry.
14. <Zákon o kráľovi>Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá JeHoVaH, tvoj Bôh, a zaujmeš ju do dedičstva a budeš bývať v nej a povieš: Ustanovím nad sebou kráľa jako všetky národy, ktoré sú vôkol mňa.
15. Ustanovíš nad sebou iba toho za kráľa, ktorého si vyvolí JeHoVaH, tvoj Bôh: niektorého zpomedzi svojich bratov ustanovíš nad sebou za kráľa, nebudeš môcť dať nad seba človeka-cudzozemca, ktorý nie je tvojím bratom.
16. Avšak nech si nenadovažuje mnoho koní ani nech neobracia ľudu do Egypta nato, aby rozmnožil svoje kone, keďže vám povedal JeHoVaH: Nikdy sa viacej navrátite touto cestou.
17. Ani si nenaberie mnoho žien, aby sa neodvrátilo jeho srdce od cesty JeHoVaHovej, ani si nenadováži príliš mnoho striebra a zlata.
18. A bude, keď dosadne na trón svojho kráľovstva, že si odpíše tento zákon do knihy zpred kňazov Levitov.
19. A bude u neho a bude v ňom čítať po všetky dni svojho života, aby sa učil báť sa JeHoVaHa, svojho Boha, nato, aby ostríhal všetky slová tohoto zákona a tieto ustanovenia, aby ich činil,
20. aby sa nepozdvihlo jeho srdce nad jeho bratov a aby sa neodchýlilo od prikázania ani napravo ani naľavo, aby dlho žil vo svojom kráľovstve, on i jeho synovia prostred Izraela.
←  Deuteronomy (17/34)  →