←  Acts (21/28)  →
1. <Pavel sa zastaví u bratov v Týre. Hovoria mu nechodiť do Jeruzalema>A keď sa odtrhli od nich a odplavili sme sa, prišli sme priamym behom do Kósu a nasledujúceho dňa do Ródu a odtiaľ do Patary.
2. A najdúc loď, ktorá sa plavila krížom do Fenície, sadli sme na ňu a odplavili sme sa.
3. A keď sa nám ukázal Cyprus, a zanechali sme ho po ľavej strane, plavili sme sa do Sýrie a doplavili sme sa do Týru, lebo ta mala loď složiť náklad.
4. A vyhľadajúc učeníkov zostali sme tam sedem dní, ktorí hovorili Pavlovi skrze Ducha, aby nechodil hore do Jeruzalema.
5. A keď sme tam vybudli tie dni, vyšli sme a išli, a všetci nás odprevádzali so ženami i s deťmi až von za mesto, a kľaknúc na pobreží pomodlili sme sa.
6. A keď sme sa spolu rozlúčili, vošli sme do lode, a oni sa vrátili domov.
7. <Pavel sa zastaví v Cezárei. Filip a jeho dcéry. Agabus>A my, keď sme dokončili plavbu z Týru, prišli sme do Ptolemaidy a pozdraviac bratov zostali sme u nich jeden deň.
8. Potom na druhý deň sme vyšli, ktorí sme boli okolo Pavla, a prišli sme do Cezáree. A vošli sme do domu Filipa, evanjelistu, ktorý bol jedným z tých siedmich, a zostali sme u neho.
9. Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovaly.
10. A kým sme tam boli za viacej dní, prišiel z Judska dolu nejaký prorok, menom Agabus.
11. A keď prišiel k nám, vzal Pavlov pás, poviazal si nohy i ruky a povedal: Toto hovorí Svätý Duch: Takto poviažu v Jeruzaleme Židia muža, ktorého je tento pás, a vydajú ho do rúk pohanom.
12. A keď sme to počuli, prosili sme aj my aj miestni bratia, žeby neišiel hore do Jeruzalema.
13. Ale Pavel odpovedal: Čo to robíte, že plačete a krúšite moje srdce? Lebo veď ja som hotový nie len sa dať poviazať, ale i zomrieť v Jeruzaleme za meno Pána Ježiša.
14. A keď sa len nedal odhovoriť, umĺkli sme a povedali: Nech sa stane vôľa Pánova.
15. A po tých dňoch sme sa pripravili a išli sme hore do Jeruzalema.
16. A išli s nami aj niektorí z učeníkov z Cezáree vedúc so sebou istého Mnázona Cyprianskeho, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať.
17. <Pavel v Jeruzaleme. Židia ho zajmú v chráme>A keď sme prišli do Jeruzalema, radi nás prijali bratia.
18. A na druhý deň vošiel Pavel s nami k Jakobovi, a prišli ta i všetci starší.
19. A keď ich pozdravil, rozprával všetko dopodrobna, čo učinil Bôh skrze jeho službu medzi pohanmi.
20. A oni, keď to počuli, oslavovali Boha a povedali: Vidíš, bratu, jaké mnohé desaťtisíce Židov sú, ktorí uverili, a všetci sú horlivcami zákona.
21. Ale o tebe sú tak poučení, že učíš všetkých Židov, ktorí sú medzi pohanmi, odpadnutie od Mojžiša a vraj hovoríš, aby neobrezovali detí ani nerobili podľa tých obyčají.
22. Čo je tedy? Na každý spôsob sa musí sísť množstvo, lebo sa dopočujú, že si prišiel.
23. Urob tedy to, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú na sebe sľub;
24. pojmi si tých a očisti sa obradne s nimi a vynalož na nich, koľko vyžaduje ich sľub, aby si dali ostrihať hlavu, a zvedia všetci, že nie je nič pravdy na tom, čo počuli o tebe, ale že aj sám zachovávaš zákon.
25. A ohľadom uverivších pohanov sme my písali usúdiac, že nemusia zachovávať ničoho z toho, len aby sa chránili obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.
26. Vtedy pojal Pavel mužov a nasledujúceho dňa obradne sa s nimi očistiac chodil do chrámu a oznamoval vyplnenie dní obradného očisťovania, až bola za jedného každého z nich donesená obeť.
27. A keď sa už malo dokončiť tých sedem dní, uvideli ho v chráme Židia z Ázie a vzbúrili všetok ľud a položili na neho ruky
28. a kričali: Mužovia Izraeliti, pomôžte! Toto je ten človek, ktorý všetkých všade učí proti izraelskému ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu, ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.
29. Videli s ním totiž predtým v meste efezského Trofima, o ktorom sa domnievali, že ho Pavel voviedol do chrámu.
30. A pohlo sa celé mesto, a sbehol sa ľud, a pochytiac Pavla vliekli ho von z chrámu a hneď zamkli dvere.
31. <Tisícnik vytrhne Židom Pavla>A kým ho hľadali zabiť, prišla hore tisícnikovi pluku zpráva, že sa vzbúril celý Jeruzalem.
32. A on hneď pojal vojakov a stotníkov a sbehol na nich. A oni, keď videli tisícnika a vojakov, prestali biť Pavla.
33. Vtedy sa priblížil tisícnik, pochytil ho a rozkázal poviazať ho dvoma reťazami a vypytoval sa, kto je a čo urobil?
34. Ale jedni jedno a druhí druhé čosi kričali v zástupe. A keď pre veľký nepokoj nemohol zvedieť istotu, dal povel odviesť ho do tábora.
35. A keď prišiel na schody, prihodilo sa, že ho museli vojaci niesť pre násilie zástupu,
36. lebo išlo za ním celé to množstvo ľudu, a kričali: Zabi ho!
37. A keď už mal byť Pavel vovedený do tábora, povedal tisícnikovi: Či ti smiem niečo povedať? A on povedal: Vieš grécky?
38. Teda si ty nie ten Egypťan, ktorý nedávno pobúril a vyviedol na púšť tie štyri tisíce mužov zbojníkov?
39. Na to riekol Pavel: Ja som človek Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície, ale ťa prosím, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.
40. A keď dovolil, Pavel stojac na schodoch pokynul rukou ľudu. A keď nastalo veľké ticho, prehovoril k nim hebrejským nárečím a povedal:
←  Acts (21/28)  →