←  Acts (10/28)  →
1. <Kornelius>A bol nejaký muž v Cezárei, menom Kornelius, stotník z čaty, zvanej Italskej,
2. nábožný a bojaci sa Boha s celým svojím domom, ktorý dával ľudu mnoho almužien
3. a vždy sa modlieval Bohu. Ten videl zreteľne vo videní vodne, okolo deviatej hodiny anjela Božieho, že vošiel k nemu a povedal mu: Kornelius!
4. A on pozrel upreným hlasom na neho a povedal, prestrašený: Čo je Pane? A on mu povedal: Tvoje modlitby a tvoje almužny vstúpily na pamäť pred Bohom.
5. A tak teraz pošli mužov do Joppy a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter.
6. Ten pohostíni u nejakého Šimona, koželuha, ktorý má dom pri mori, ten ti povie, čo máš robiť.
7. A jako odišiel anjel, ktorý hovoril Korneliovi, Kornelius zavolal dvoch zo svojich čeľadínov a jedného pobožného vojaka z tých, ktorí sa ho pridŕžali,
8. a keď im porozprával všetko, poslal ich do Joppy.
9. <Peter vidí zjav: nádoba s neba. Korneliovi poslovia>A druhého dňa, keď oni išli a blížili sa k mestu, vyšiel Peter na postrešie domu pomodliť sa, okolo šiestej hodiny.
10. A veľmi zlačnel a chcel jesť. A kým oni hotovili, pripadlo na neho vytrženie,
11. a videl nebo otvorené, a že sostupuje na neho jakási nádoba jako veliký obrus, uviazaný za štyri rohy a spúšťajúci sa na zem,
12. v ktorom boly všelijaké štvornohé zvieratá zemské i divá zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo:
13. A prehovoril k nemu hlas: Vstaň, Petre, bi a jedz!
14. A Peter povedal: nijakým činom, Pane, lebo som nikdy nejedol ničoho obecného alebo nečistého.
15. A hlas mu zase povedal po druhé: Toho, čo Bôh očistil, ty nemaj za nečisté!
16. A to sa stalo po tri razy, a nádoba bola zase hneď vzatá hore do neba.
17. A kým bol Peter sám v sebe v rozpakoch a rozmýšľal, čo má znamenať videnie, ktoré videl, tu hľa, mužovia, poslaní od Kornelia, dopýtajúc sa na dom Šimona zastáli pri bráne.
18. A zavolali a pýtali sa, či tam pohostíni Šimon, s prímenom Peter?
19. A keď rozmýšľal Peter o videní, povedal mu Duch: Hľa, traja mužovia ťa hľadajú.
20. Ale vstaň, sídi a iď s nimi a nič nepochybuj, pretože som ich ja poslal.
21. Keď potom sišiel Peter za mužmi, ktorí boli poslaní k nemu od Kornelia, povedal: Hľa, ja som ten, ktorého hľadáte. Jaká je to príčina, pre ktorú ste prišli?
22. A oni povedali: Stotník Kornelius, muž, spravedlivý a bohabojný a ktorému dáva celý židovský národ dobré svedoctvo, dostal vo videní rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a počul slová od teba.
23. <Peter u Kornelia>Vtedy ich zavolal do vnútra a pohostil. A na druhý deň vstal Peter a vyšiel s nimi, a išli s ním aj niektorí z bratov z Joppy.
24. A druhého dňa vošli do Cezáree, a Kornelius ich očakával, keď bol svolal k sebe svojich príbuzných a blízkych priateľov.
25. A keď už bol vošiel Peter, a keď sa s ním stretol Kornelius, Kornelius padol k jeho nohám a klaňal sa.
26. Ale Peter ho pozdvihol a povedal: Vstaň, veď i ja sám som človek.
27. A shovárajúc sa s ním vošiel dnu a našiel mnohých, ktorí sa boli sišli.
28. A povedal im: Vy viete, jako neslušné je človeku Židovi pripojiť sa alebo pristúpiť k človekovi z iného národa. Ale mne ukázal Bôh, aby som nehovoril o niktorom človekovi, že je obecný alebo nečistý.
29. Preto som aj súc povolaný prišiel bez odporu. A tak sa pýtam, pre ktorú príčinu ste poslali pre mňa?
30. A Kornelius povedal: Pred štyrmi dňami som sa postil až do tejto hodiny a v deviatu hodinu som sa modlil vo svojom dome. A tu hľa, razom sa postavil predo mnou muž vo skvelom rúchu bielom
31. a povedal: Kornelius, tvoja modlitba je vyslyšaná, a tvoje almužny sa spomenuly pred Bohom.
32. Pošli tedy do Joppy a povolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter; býva v dome koželuha Šimona, pri mori, ktorý, keď prijde, rozpovie ti všetko.
33. nuž tak som naskutku poslal k tebe, a ty si dobre urobil, že si prišiel. A tak teraz sme tu my všetci pred tvárou Božou, aby sme počuli všetko, čo ti je nariadené od Pána.
34. <Petrova kázeň>Vtedy otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, že Bôh nehľadí na osobu,
35. ale že v každom národe ten, kto sa ho bojí a činí spravedlivosť, je príjemný jemu.
36. Slovo, ktoré poslal Bôh synom Izraelovým zvestujúc pokoj skrze Ježiša Krista - a on je Pánom všetkého -,
37. vy viete o tom, čo sa dialo po celom Judsku počnúc od Galilee po krste, ktorý hlásal Ján,
38. o Ježišovi z Nazareta, jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh.
39. A my sme svedkami všetkého, čo činil ako v krajine Židov, tak i v Jeruzaleme, ktorého i zabili povesiac ho na drevo.
40. Toho Bôh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil,
41. nie všetkému ľudu, ale svedkom, vopred vyvoleným od Boha, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych.
42. A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, že on je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych.
43. Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho.
44. <Svätý Duch sostúpi na veriacich z pohanov>A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo.
45. Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha;
46. lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter:
47. Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha jako aj my?
48. A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho prosili, žeby zostal u nich niekoľko dní.
←  Acts (10/28)  →