←  2Samuel (24/24)    
1. <Satan navedie Dávida spočítať ľud>A opät zahorel hnev JeHoVaHov na Izraela. Lebo satan naviedol Dávida na nich povediac: Idi, spočítaj Izraela i Júdu!
2. Preto povedal kráľ Joábovi, veliteľovi vojska, ktorý bol u neho: Nože pochoď po všetkých pokoleniach Izraelových od Dána až po Béršebu a spočítajte ľud, aby som vedel počet ľudu.
3. A Joáb povedal kráľovi: Ale nech pridá JeHoVaH, tvoj Bôh, k ľudu sto ráz toľko, koľko len koľvek ho je, a oči môjho pána kráľa nech to vidia. Ale prečo má môj pán kráľ záľubu v tejto veci?
4. Avšak slovo kráľovo bolo pevné voči Joábovi i proti iným veliteľom vojska. A tak vyšiel Joáb i velitelia vojska zpred kráľa, aby spočítali ľud, Izraela.
5. A prepraviac sa cez Jordán položili sa táborom v Aroere po pravej strane mesta, ktoré leží prostred doliny potoka Gádovho a pri Jazere.
6. Potom prišli do Gileáda a do zeme Tachtím-chodší, odkiaľ prišli do Dánjaana a naokolo k Sidonu.
7. A prišli k pevnosti Týru a do všetkých miest Hevejov a Kananejov a odtiaľ vyšli na juh do zeme Júdovej, do Bér-šeby.
8. A tak pochodili celú zem a prišli po deviatich mesiacoch a po dvadsiatich dňoch do Jeruzalema.
9. A Joáb oddal počet sčítania ľudu kráľovi. A bolo Izraela osemsto tisíc silných mužov, súcich tasiť mečom, a mužov Júdových bolo päťsto tisíc mužov.
10. <Trest Boží na Dávida>Ale potom, keď už bol spočítal ľud, bilo srdce Dávidovo jeho, Dávida. A Dávid povedal JeHoVaHovi: Zhrešil som veľmi, že som to urobil. A tak teraz, ó, JeHoVaHu, prosím, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo.
11. A keď vstal Dávid ráno, stalo sa slovo JeHoVaHovo k prorokovi Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, povediac:
12. Iď a budeš hovoriť Dávidovi: Takto hovorí JeHoVaH: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil.
13. A tak prišiel Gád ku Dávidovi a oznámil mu a riekol mu: Či ti má prijsť sedem rokov hladu vo tvojej zemi, alebo či chceš za tri mesiace utekať pred svojimi protivníkmi, a on, protivník, aby ťa honil, a či aby bol za tri dni mor v tvojej zemi? Teraz si rozmysli a vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.
14. A Dávid povedal Gádovi: Úzko mi je veľmi. Nech upadneme, prosím, do ruky JeHoVaHovej, lebo jeho milosrdenstvo je mnohé a veľké, ale nech neupadnem do ruky človeka.
15. A tak dal JeHoVaH mor na Izraela od rána až do uloženého času. A zomrelo z ľudu od Dána až po Bér-šebu sedemdesiat tisíc mužov.
16. A keď vystrel anjel svoju ruku na Jeruzalem, aby ho hubil, ľutoval JeHoVaH toho zlého a riekol anjelovi, ktorý hubil medzi ľudom: Dosť je! Teraz už spusti svoju ruku. A anjel JeHoVaHov bol pri humne Aravnu Jebuzejského.
17. A Dávid povedal JeHoVaHovi, keď uvidel anjela, ktorý bil medzi ľudom, a riekol: Hľa, ja som zhrešil a ja som sa dopustil neprávosti, ale tieto ovce, čo že tie urobily?! Nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca.
18. <Dávid postaví oltár na humne Aravnu. Rana zastavená>A Gád prišiel k Dávidovi toho dňa a riekol mu: Iď hore a postav JeHoVaHovi oltár na humne Aravnu Jebuzejského.
19. A tak odišiel Dávid hore podľa slova Gádovho, tak, ako prikázal JeHoVaH.
20. A Aravna hľadiac z domu videl kráľa a jeho služobníkov, že idú k nemu, a preto vyšiel Aravna a poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi.
21. Aravna povedal: Prečo prišiel môj pán kráľ k svojmu služobníkovi? A Dávid riekol: Kúpiť od teba humno a postaviť na ňom JeHoVaHovi oltár, aby bola zastavená rana a sňatá s ľudu.
22. A Aravna povedal Dávidovi: Nech vezme a nech obetuje môj pán kráľ to, čo sa mu vidí za dobré. Vidz, tu voly na zápalnú obeť a mlatidlá a správa pre voly na drevo.
23. To všetko dával kráľ Aravna kráľovi. A Aravna povedal kráľovi: JeHoVaH, tvoj Bôh, nech si ťa obľúbi!
24. Ale kráľ riekol Aravnovi: Nie, ale iba kúpim od teba a zaplatím a nebudem obetovať JeHoVaHovi, svojmu Bohu, zápalných obetí, daných darom. A tak kúpil Dávid humno i voly za päťdesiat šeklov striebra.
25. A Dávid tam postavil JeHoVaHovi oltár a obetoval zápalné obeti i pokojné obeti. A JeHoVaH sa dal uprosiť zemi, a zastavená bola rana a sňatá s Izraela.
←  2Samuel (24/24)