←  2Kings (5/25)  →
1. <Náman Sýrsky uzdravený z malomocenstva>A Náman, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol veľký muž pred svojím pánom a veľmi vážený, lebo skrze neho dal JeHoVaH záchranu Sýrii, a bol to udatný muž, ale bol malomocný.
2. A Sýrovia boli vyšli po čatách lúpežiť a zajali z Izraelskej zeme nejaké malé dievča, ktoré potom bolo v službe pred ženou Námanovou.
3. A dievča povedalo svojej panej: Ó, keby sa môj pán dostal pred proroka, ktorý je v Samárii, vtedy by ho ten sprostil jeho malomocenstva!
4. A Náman vojdúc oznámil to svojmu pánovi a riekol: Tak a tak hovorí dievčina, ktorá je z Izraelskej zeme.
5. Na to povedal sýrsky kráľ: Iď, vojdi a vystroj sa, a ja pošlem izraelskému kráľovi list. A tak išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesť tisíc šeklov zlata a desatoro rúcha na premenu.
6. A doniesol list k izraelskému kráľovi takéhoto obsahu: A tak teraz hneď, ako prijde tento list k tebe, hľa, poslal som k tebe Námana, svojho služobníka, sprosti ho jeho malomocenstva.
7. A stalo sa, keď prečítal izraelský kráľ list, že roztrhol svoje rúcho a riekol: Či som ja azda Bôh, aby som mohol usmrtiť a oživiť, že tento posiela ku mne sprostiť človeka jeho malomocenstva?! Ale vedzte, prosím, a vidzte, že hľadá zámienku proti mne.
8. A stalo sa, keď počul Elizeus, muž Boží, že izraelský kráľ roztrhol svoje rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: Prečo si roztrhol svoje rúcho? Nože nech prijde ku mne, aby zvedel, že je prorok v Izraelovi.
9. Tak prišiel Náman so svojimi koňmi a so svojimi vozmi a zastál pri dveriach domu Elizeovho.
10. A Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: Iď a umy sa sedem ráz v Jordáne, a tvoje telo sa ti navráti zdravé, a budeš čistý.
11. Ale Náman sa rozhneval, odišiel a riekol: Hľa, povedal som si, že dozaista vyjde a stojac bude vzývať meno JeHoVaHa, svojho Boha a že bude vznášať svoju ruku nad miestom, postihnutým nemocou, a zaženie malomocenstvo.
12. Či nie sú lepšie Abana a Farfar, rieky Damašku, ako všetky vody Izraelove? Či by som sa nemohol umyť v tých, aby som bol čistý? A obrátiac sa išiel s hnevom.
13. Ale pristúpili jeho služobníci a hovorili mu a riekli: Môj otče, keby ti bol kázal prorok vykonať nejakú veľkú vec, či by si nebol vykonal? Čím skôr tedy, keď ti povedal: Umy sa a buď čistý!
14. A tak sišiel a pohrúžil sa v Jordáne sedem ráz podľa slova muža Božieho. A jeho telo sa navrátilo, zdravé, takže bolo jako telo malého chlapca, a bol čistý.
15. Potom sa navrátil k mužovi Božiemu i s celým svojím sprievodom a prijdúc zastál pred ním a povedal: Hľa, prosím, poznal som, že nieto Boha nikde na celej zemi, jedine v Izraelovi. A tak teraz, vezmi, prosím, požehnanie, dar to od svojho služobníka.
16. Ale on riekol: Ako že žije JeHoVaH, pred ktorého tvárou stojím, že nevezmem. A hoci ho aj nútil, aby vzal odoprel.
17. Vtedy povedal Náman: Keď tedy len nechceš vziať, nech sa dá, prosím, tvojmu služobníkovi bremä dvoch mulíc zeme; lebo tvoj služobník nebude viacej obetovať zápalu alebo bitnej obeti iným bohom, ale JeHoVaHovi.
18. Len túto vec nech odpustí JeHoVaH tvojmu služobníkovi: keď pojde kedy môj pán do domu Rimmonovho, aby sa tam klaňal, a bude sa podopierať na moju ruku, že sa i ja pokloním v dome Rimmonovom. Tedy, keď sa budem klaňať v dome Rimmonovom, nech odpustí, prosím, JeHoVaH tvojmu služobníkovi v tejto veci.
19. A on mu riekol: Iď v pokoji. A tak odišiel od neho, nejaký kus cesty.
20. <Lakomý klamár Geházi malomocný>Vtedy povedal Geházi, služobník Elizea, muža Božieho: Hľa, môj pán ušetril tohoto Námana Sýrskeho nevezmúc z jeho ruky toho, čo doniesol. Ako že žije JeHoVaH, pobežím za ním a vezmem niečo od neho.
21. A tak bežal Geházi za Námanom. A keď videl Náman, že ktosi beží za ním, soskočil s voza jemu vústrety a povedal: Či je pokoj?
22. A on odpovedal: Pokoj. Môj pán ma poslal, aby som povedal: Hľa, práve teraz prišli ku mne dvaja mládenci s vrchu Efraimovho,, zo synov prorokov; daj im, prosím, hrivnu striebra a dve rúcha na premenu.
23. A Náman povedal: Ráč, vezmi dve hrivny. A prinútil ho. A zaviažuc dve hrivny striebra do dvoch vreciek i dve rúcha na premenu na premenu naložil to na dvoch svojich služobníkov, a niesli pred ním.
24. A keď prišiel na vŕšok, vzal z ich ruky a složil to v nejakom dome a prepustil mužov, a išli.
25. A on sám prišiel a postavil sa pred svojho pána. Ale Elizeus mu riekol: Odkiaľže, Geházi? A on odpovedal: Nechodil tvoj služobník nikde.
26. A riekol mu: Či nechodilo moje srdce s tebou a či nebolo pri tom, keď sa obrátil muž so svojho voza tebe vústrety? Či je toto čas brať striebro alebo brať rúcha a kupovať olivy, vinice, ovce a voly, a najímať sluhov a dievky?
27. Ale malomocenstvo Námanovo prichytí sa teba i tvojho semena, a bude tak až na veky. A vyšiel zpred jeho tvári malomocný, biely jako sneh.
←  2Kings (5/25)  →