←  2Corinthians (8/13)  →
1. <Macedoncov radosť v Pánovi v súžení i v chudobe. Ich štedrosť za príklad>A oznamujeme vám, bratia, milosť Božiu danú v sboroch Macedonie,
2. a že tá hojnosť ich radosti v mnohonásobnom dokázaní sa v súžení a tá ich veľká chudoba sa rozhojnila v bohatstvo ich prostoty.
3. Pretože podľa možnosti, svedčím, ba i nad možnosť z vlastného popudu
4. s mnohým prosením nás žiadali, že by sme prijali od nich tú milosť a to účastenstvo na službe svätým,
5. a to nie ako sme sa nadejali, ale najprv sami seba dali Pánovi, aj nám skrze vôľu Božiu,
6. takže sme museli napomenúť Títa, aby, jako bol tam prv započal, tak i dokonal vzhľadom na vás i túto milosť.
7. Ale jako vo všetkom hojnejete, vo viere i v slove i v známosti i v každej snahe i vo svojej láske naproti nám, aby ste tak hojneli aj v tejto milosti.
8. Nehovorím toho jako rozkaz, ale iných snahou zkúšam i pravosť vašej lásky.
9. Lebo znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že súc bohatý pre vás bol schudobnel, aby ste vy zbohatli jeho chudobou.
10. A podávam svoju mienku v tejto veci. Lebo to je vám užitočné, ktorí ste nie len učiniť, ale i chcieť tam prv započali od vlani.
11. Ale teraz i to učiniť vykonajte, aby, jako bola ochota chcieť, bola tak i vykonať z toho, čo máte.
12. Lebo ak jesto ochota, príjemná je podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.
13. Lebo nie, aby iní mali poľahčenie a vy súženie, ale pre rovnosť nech je v terajšom čase vaša hojnosť na odpomoženie ich nedostatku,
14. aby aj ich prebytok bol na odpomoženie vášmu nedostatku, aby bola rovnosť,
15. ako je napísané: Ten, kto mnoho nasberal, nezvýšil, a ten, kto málo, nemal nedostatku.
16. <Snaha Títova. Starosť o dobrú povesť. Vernosť bratov. Dokázať sa>Ale vďaka Bohu, ktorý dáva tú istú snahu za vás do srdca Títovho,
17. že prijal napomenutie a súc snažnejší odišiel k vám zo svojej vlastnej vôle.
18. A poslali sme s ním brata, ktorý má chválu v evanjeliu po všetkých sboroch,
19. no, nie len to, ale je aj zvolený od sborov za nášho spolucestovateľa s touto milosťou, nami prisluhovanou na slávu samému Pánovi a na ukázanie vašej ochoty,
20. vyhýbajúc tomu, aby niekto nemohol o nás hovoriť zlé pri tejto hojnosti, ktorú prostredkujeme svojou službou.
21. Lebo pečujeme o dobré nie len pred Pánom, ale aj pred ľuďmi.
22. A poslali sme s nimi svojho brata, ktorého sme v mnohom a mnoho ráz zkúsili, že je snažný, ale teraz ešte o mnoho snažnejší pre mnohú dôveru vo vás.
23. Buď čo sa týka Títa, je mojím súdruhom a vzhľadom na vás spolupracovníkom; buď naši bratia sú apoštolmi sborov, slávou Kristovou.
24. Keď tedy dávate dôkaz svojej lásky a našej chvály, ktorou sa chválime za vás, dokážte pred nimi a pred tvárou sborov.
←  2Corinthians (8/13)  →