← 2Chronicles (18/36) → |
1. | <Jozafat ide do vojny s Achabom>A tedy Jozafat mal veľké bohatstvo a veľkú slávu. Ale sa spriaznil s Achabom. |
2. | Potom po rokoch odišiel k Achabovi dolu do Samárie. A Achab nabil pre neho drobného dobytka a volov, množstvo, i pre ľud, ktorý prišiel s ním a nahováral ho, aby išiel hore proti Rámot-gileáda. |
3. | A Achab, izraelský kráľ, povedal Jozafatovi, judskému kráľovi: Či pojdeš so mnou do Rámot-gileáda? A on mu odpovedal: Ja som ako ty, a môj ľud ako tvoj ľud, a budem s tebou v tom boji. |
4. | Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo JeHoVaHovo. |
5. | A izraelský kráľ shromaždil prorokov štyristo mužov a povedal im: Či máme ísť do Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A oni odpovedali: Iď hore,a Bôh ho dá do ruky kráľovej. |
6. | Ale Jozafat riekol: Či tu už neni proroka JeHoVaHovho, aby sme sa opýtali toho? |
7. | Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa JeHoVaHa; ale ja ho nenávidím, lebo mi nikdy neprorokuje dobrého, ale vždycky zlé. Je to Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat povedal: Nech tak nehovorí kráľ! |
8. | Vtedy zavolal izraelský kráľ jedního komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu! |
9. | Medzitým izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom. A sedeli na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi. |
10. | A Cedekiáš, syn Kenaánov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí JeHoVaH: Týmito budeš drgať Sýrov, dokiaľ len im neučiníš konca. |
11. | A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot-gileáda a konaj šťastne, a JeHoVaH dá do ruky kráľovej. |
12. | A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril: Hľa slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré. |
13. | Ale Micheáš riekol: Ako že žije JeHoVaH, že to, čo povie môj Bôh, iba to budem hovoriť. |
14. | Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A on riekol: Iďte hore a konajte šťastne, a budú daní do vašej ruky. |
15. | A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iné ako pravdu v mene JeHoVaHovom? |
16. | Vtedy riekol: Videl som všetol ľud Izraelov rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A JeHoVaH riekol: Títo nemajú pána; nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji. |
17. | Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé? |
18. | A ešte riekol: Preto počujte slovo JeHoVaHovo: videl som JeHoVaHa sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici. |
19. | A JeHoVaH riekol: Kto oklame Achaba, izraelského kráľa, aby odišiel hore a padol v Rámot-gileáda? Na to hovoril ktorý čo, jeden hovoril to, a druhý hovoril iné. |
20. | Vtedy vyšiel nejaký duch a postavil sa pred JeHoVaHom a povedal: Ja ho oklamem. A JeHoVaH mu riekol: Akým spôsobom? |
21. | A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Na to mu riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak! |
22. | A teraz hľa, JeHoVaH dal lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, a JeHoVaH hovorí proti tebe zlé. |
23. | Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaánov a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde - ktorou cestou odišiel duch JeHoVaHov odo mňa, aby hovoril tebe? |
24. | Na to riekol Micheáš: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl. |
25. | A izraelský kráľ povedal: Pojmite Micheáša, a zaveďte ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu. |
26. | A poviete: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a piť vodu súženia, dokiaľ sa nenavrátim v pokoji. |
27. | Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril JeHoVaH skrze mňa. A doložil: Počujte to, ľudia, všetci! |
28. | <Zahynutie Achabovo>A tak odišiel hore izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, proti Rámot-gileáda. |
29. | A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a tak ísť do boja: ale ty si len obleč svoje rúcho. A tedy sa prestrojil izraelský kráľ, a tak išli do boja. |
30. | A sýrsky kráľ prikázal veliteľom nad svojimi vozmi a riekol: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným. |
31. | A bolo, keď uvideli velitelia nad vozmi Jozafata, že riekli: To je izraelský kráľ! A obrátili sa dookola proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat, a JeHoVaH mu pomohol, a Bôh ich odvábil od neho. |
32. | A stalo sa, keď uvideli velitelia nad vozmi, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho. |
33. | V tom nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote a postrelil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som nemocný. |
34. | A keď sa rozmohol boj toho dňa, premáhal sa izraelský kráľ a stál na voze naproti Sýrom až do večera a zomrel o čase, keď zapádalo slnko. |
← 2Chronicles (18/36) → |