←  2Chronicles (15/36)  →
1. <Napomenutie Azariášovo>Vtedy prišiel Duch Boží na Azariáša, syna Odédovho,
2. a vyšiel proti Azovi a riekol mu: Počujte ma, Aza i celý Júda i Benjamin! JeHoVaH bol s vami, kým ste boli s ním a keď ho budete hľadať, dá sa vám nájsť; ale ak ho opustíte, opustí vás.
3. A stávalo sa už Izraelovi po mnohé dni, že bol bez pravého Boha, bez kňaza-učiteľa a bez zákona.
4. A keď sa vo svojej úzkosti obrátili k JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu, a keď ho hľadali, dal sa im najsť.
5. Ale v takých časoch bez pravého Boha niet pokoja ani tomu, kto vychádza, ani tomu, kto vchádza, lebo veľký nepokoj, a mnoho ráz, vládne nad všetkými obyvateľmi zemí,
6. a sú drtení národ národom a mesto mestom, pretože Bôh ich desí všelijakými úzkosťami.
7. Preto tedy vy buďte silní, a nech neklesnú vaše ruky zomdlejúc, lebo vaša práca má svoju mzdu.
8. <Júda prisahá JeHoVaHovi vernosť. Odstránená kráľovná Maacha>A keď počul Aza tie slová a proroctvo proroka Odéda, posilnil sa a odpratal ošklivosti z celej zeme Júdovej a Benjaminovej ako i z miest, ktoré zaujal z pohoria Efraimovho, a obnovil oltár JeHoVaHov, ktorý bol pred dvoranou JeHoVaHovou.
9. Potom shromaždil celé pokolenie Júdovovo i Benjaminovo i cudzincov, ktorí spolu bývali s nimi, z Efraima, z Manassesa a zo Simeona, lebo ich mnoho prebehlo k nemu z Izraela vidiac, že JeHoVaH, jeho Bôh, je s ním.
10. A shromaždili sa do Jeruzalema v treťom mesiaci pätnásteho roku kráľovstva Azovho.
11. A obetovali JeHoVaHovi toho dňa z koristi, ktorú dohnali, sedemsto volov a sedem tisíc oviec.
12. A vošli v smluvu, že budú hľadať JeHoVaHa, Boha svojich otcov, celým svojím srdcom a celou svojou dušou.
13. A že každý, kto by nehľadal JeHoVaHa, Boha Izraelovho, zomrie, či malý či veľký, či muž či žena.
14. A prisahali JeHoVaHovi veľkým hlasom a radostným krikom trúbiac na trúby a na poľnice.
15. A celý Júda sa radoval prísahe, lebo prisahali celým svojím srdcom a hľadali ho celou svojou chuťou, a dal sa im najesť. A JeHoVaH im dal odpočinutia zo všetkých strán.
16. I Maachu, matku kráľa Azu, odstránil, aby nebola kráľovnou, pretože bola spravila ohavu - modlu pre háj. Ale Aza vyťal jej ohavnú modlu a rozdrvil a spálil pri potoku Kidrone.
17. No napriek tomu len neustúpili výšiny z Izraela, iba toľko, že srdce Azovo bolo celé s JeHoVaHom po všetky jeho dni.
18. A vniesol posvätené veci svojho otca i svoje vlastné posvätené veci do domu Božieho, striebro, zlato a nádoby.
19. A nebolo vojny až do tridsiateho a piateho roku kráľovstva Azovho.
←  2Chronicles (15/36)  →