←  1Samuel (19/31)  →
1. <Jonatán sa zastáva Dávida>A Saul hovoril Jonatánovi, svojmu synovi, a všetkým svojim služobníkom, aby zabili Dávida. Ale Jonatán, syn Saulov, mal veľmi rád Dávida.
2. A Jonatán oznámil Dávidovi a riekol: Saul, môj otec, hľadá možnosť, aby ťa zabil. Preto teraz, prosím, maj na seba pozor zajtra ráno a budeš sedieť v skrýši a schováš sa.
3. A ja vyjdem a budem stáť vedľa svojho otca na poli, na ktorom ty budeš, a ja budem hovoriť svojmu otcovi o tebe, a keď uvidím, čo bude, oznámim ti to.
4. Tak hovoril Jonatán Saulovi, svojmu otcovi, dobré o Dávidovi a riekol mu: Nech nehreší kráľ proti svojmu služobníkovi, Dávidovi, lebo veď sa ničím neprehrešil proti tebe, a preto, že to, čo robí, je tebe veľmi dobré.
5. A vystaviac svoj život nebezpečenstvu zabil Filištína, a JeHoVaH učinil veľké spasenie celému Izraelovi. Videl si to a radoval si sa. A tak prečo hrešíš proti nevinnej krvi chcúc zabiť Dávida, bez príčiny?
6. A Saul poslúchol hlas Jonatánov a Saul prisahal: Ako že žije JeHoVaH, nezomrie.
7. Potom zavolal Jonatán Dávida, a Jonatán mu oznámil všetky tie slová. A Jonatán doviedol Dávida k Saulovi, a bol pred ním ako vše predtým.
8. A zase bola vojna. A Dávid vyšiel a bojoval proti Filištínom a uderil na nich tak, že im spôsobil veľkú porážku, a ostatní utiekli pred ním.
9. Ale zase prišiel zlý duch JeHoVaHov na Saula, keď sedel vo svojom dome a mal svoju kopiju vo svojej ruke, a Dávid hral rukou.
10. <Dávid znova napadnutý. Míchaľ ho zachráni>A Saul hľadal vraziť kopijou do Dávida, a to až do steny, ale sa vyhnul Saulovi, a tak vrazil kopiju do steny. A Dávid utiekol a unikol smrti tej noci.
11. A Saul poslal poslov do domu Dávidovho, aby ho striehli a ráno zabili. Ale to oznámila Dávidovi Míchaľ, jeho žena, a riekla: Ak nezachrániš útekom svojho života tejto noci, zajtra ťa zabijú.
12. A tak spustila Míchaľ Dávida oblokom, a odišiel a utiekol a zachránil sa útekom.
13. Potom vzala Míchaľ modlu domácich bohov a vložila ju do postele a koziu kožušinu položila konča jej hlavy a prikryla rúchom.
14. Keď potom poslal Saul poslov, aby vzali Dávida, riekla: Je nemocný.
15. Ale Saul znova poslal poslov, aby pozreli Dávida, a riekol: Doneste ho na posteli hore ku mne, nech ho zabijem.
16. A keď prišli poslovia, tu hľa, v posteli modla domácich bohov a konča jej hlavy kozia kožušina.
17. Vtedy povedal Saul Míchali: Prečo si ma tak oklamala a pustila si môjho nepriateľa, aby ušiel? A Míchaľ odpovedala Saulovi: On mi povedal: Pusti ma, lebo načo ťa mám zabiť?!
18. <Dávid u Samuela. Proroci>A Dávid utekal a tak sa zachránil útekom a prišiel k Samuelovi do Rámy a oznámil mu všetko, čo mu urobil Saul. Potom odišiel on i Samuel, a bývali v Najote.
19. Potom oznámili Saulovi, že hľa, Dávid je v Najote, v Ráme.
20. A Saul poslal poslov, aby vzali Dávida. A keď prišli a videli shromaždenie prorokujúcich prorokov a Samuela stáť, postaveného nad nimi, vtedy prišiel Duch Boží na poslov Saulových, a prorokovali aj oni.
21. Keď to oznámili Saulovi, poslal iných poslov, a prorokovali aj oni. A Saul poslal ešte aj tretích poslov, ale prorokovali aj tí.
22. Napokon odišiel aj on sám do Rámy a keď prišiel až ku tej veľkej cisterne, ktorá je v Séku, pýtal sa a vravel: Kde je Samuel a Dávid? A ktosi mu povedal: Hľa, v Najote, v Ráme.
23. A išiel ta, do Najota, v Ráme. Ale prišiel aj na neho Duch Boží, a tak išiel pozvoľna a prorokoval, až prišiel do Najota v Ráme.
24. A vyzliekol aj on svoje rúcho a tiež prorokoval pred Samuelom. A padol a ležal nahý celý ten deň a celú tú noc. Preto hovoria: Či je i Saul medzi prorokmi?
←  1Samuel (19/31)  →