←  1Kings (17/22)  →
1. <Eliáš ohlasuje sucho. Pri potoku Karite>Vtedy povedal Eliáš Tišbänský, ktorý bol z cudzích obyvateľov Gileáda, Achabovi: Jako že žije JeHoVaH, Bôh Izraelov, pred ktorého tvárou stojím, tak isté je, že nebude po tieto roky rosy ani dažďa, len na moje slovo.
2. A stalo sa slovo JeHoVaHovo k nemu povediac:
3. Odídi odtiaľto a obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karite, ktorý je naproti Jordánu.
4. A bude tak, že z potoka budeš piť, a krkavcom som prikázal, aby ťa tam zaopatrovali potravou.
5. A tak odišiel a učinil podľa slova JeHoVaHovho. A odíduc usadil sa pri potoku Karite, ktorý je naproti Jordánu.
6. A krkavci mu donášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer, a z potoka pil.
7. A stalo sa po nejakom čase, že vyschnul potok, pretože nebolo dažďa v zemi.
8. <U vdovy v Sarepte>Vtedy sa stalo slovo JeHoVaHovo k nemu povediac:
9. Vstaň, idi do Sarepty, ktorá patrí Sidonu, a budeš bývať tam. Hľa, prikázal som tam žene vdove, aby ťa zaopatrovala potravou.
10. A tak vstal Eliáš a išiel do Sarepty. A keď prišiel k bráne mesta, hľa, bola tam nejaká žena vdova, ktorá sbierala drevo, a zavolajúc na ňu riekol: Dones mi, prosím, v nádobe trochu vody, aby som sa napil.
11. A keď išla doniesť, zavolal na ňu a riekol: Dones mi, prosím, aj kúsok chleba vo svojej ruke.
12. Na to riekla žena: Jako že žije JeHoVaH, tvoj Bôh, nemám ani podpopolníka, iba čo mám v galete za hrsť múky a trochu oleja v nádobe. A hľa, beriem dva kúsky dreva, aby som, keď prijdem, pripravila to sebe a svojmu synovi, aby sme to zjedli a potom zomreli.
13. A Eliáš jej riekol: Neboj sa, idi, učiň, ako si riekla, len najprv sprav mne z toho nejaký malý podpopolník a dones mi sem von a sebe a svojmu synovi spravíš potom.
14. Lebo takto hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov, že galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýbať v nádobe oleja až do toho dňa, v ktorý dá JeHoVaH dážď na zem.
15. A išla a učinila podľa slova Eliášovho. A tak jedla ona i on i jej dom za mnoho dní.
16. Galeta múky sa neminula, ani nechýbalo z nádoby oleja, podľa slova JeHoVaHovho, ktoré hovoril skrze Eliáša.
17. <Eliáš vzkriesi syna vdovy>A stalo sa po týchto udalostiach, že onemocnel syn ženy, panej domu. A jeho nemoc bola veľmi ťažká, takže nezostalo v ňom ani dychu.
18. A riekla Eliášovi: Čo ja mám s tebou, mužu Boží? Prišiel si ku mne nato, aby si mi pripomenul moju neprávosť a aby si usmrtil môjho syna?
19. Ale on jej povedal: Daj mi svojho syna. A vezmúc ho z jej lona vyniesol ho do horného príbytku, v ktorom on býval, a položil ho na svoju posteľ.
20. A volal k JeHoVaHovi a riekol: JeHoVaHu, môj Bože, či aj na vdovu, u ktorej pohostínim, doložíš také zlo usmrtiac jej syna?
21. A vystrel sa na dieťa tri razy a volal k JeHoVaHovi a riekol: JeHoVaHu, môj Bože, prosím, nech sa navráti duša tohoto dieťaťa do jeho vnútornosti!
22. A JeHoVaH vyslyšal hlas Eliášov, a duša dieťaťa sa navrátila do jeho vnútorností, a ožilo.
23. A Eliáš vezmúc dieťa sniesol ho s horného príbytku dolu do domu a dal ho jeho matke. A Eliáš riekol: Pozri, tvoj syn žije.
24. Na to povedala žena Eliášovi: Toto už teraz viem, že si ty muž Boží, a že slovo JeHoVaHovo je v tvojich ústach pravdou.
←  1Kings (17/22)  →