←  1Chronicles (17/29)  →
1. <Dávid chce staväť chrám. Odpoveď Božia. O semene Dávidovom>A stalo sa, keď už býval Dávid vo svojom dome, že povedal Dávid prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cedrovom dome, a truhla smluvy JeHoVaHovej býva pod pokrovcami.
2. Na to riekol Nátan Dávidovi: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci, lebo Bôh je s tebou.
3. A stalo sa tej istej noci, že stalo sa slovo Božie k Nátanovi povediac:
4. Iď a povieš Dávidovi, môjmu služobníkovi: Takto hovorí JeHoVaH: Nie ty mi budeš staväť dom na bývanie.
5. Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol Izraela hore, až do tohoto dňa a bol som s ním tak, že som chodil zo stánu do stánu a zo svätopríbytku do svätopríbytku.
6. Kadekoľvek som chodil medzi celým Izraelom, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému zo sudcov Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?
7. A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí JeHoVaH Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom.
8. A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti meno jako meno niektorého z veľkých, ktorí sú na zemi.
9. A ustanovil som svojmu ľudu Izraelovi miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť, ani ho už nebudú viacej zdierať synovia neprávosti jako tam prv,
10. a jako ho zdierali od tých čias, ako som prikázal, aby boli sudcovia nad mojím ľudom Izraelom, a zohnul som všetkých tvojich nepriateľov pod teba a k tomu ti oznamujem, že JeHoVaH vystaví tebe dom.
11. A bude, keď sa vyplnia tvoje dni, aby si odišiel a bol so svojimi otcami, že postavím tvoje semeno po tebe, ktoré bude zpomedzi tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo.
12. Ten mi vystaví dom, a ja postavím pevne jeho trón, aby stál až na veky.
13. Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, a svojej milosti neodnímem od neho, jako som ju odňal od toho, ktorý bol pred tebou.
14. A postavím ho, aby stál v mojom dome a v mojom kráľovstve až na veky, a jeho trón bude stáť pevne až na veky.
15. Podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohoto videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.
16. <Modlitba Dávidova>Potom vošiel kráľ Dávid a posadiac sa pred JeHoVaHom povedal: Kto som ja JeHoVaHu, Bože, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem?!
17. A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, ó, Bože, a preto si hovoril aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa na spôsob, ako hľadíme na vznešeného človeka, JeHoVaHu, Bože!
18. A čože ti má ešte viacej hovoriť Dávid o sláve, ktorou si poctil svojho služobníka, keď ty predsa znáš svojho služobníka!
19. JeHoVaHu, pre svojho služobníka a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké, aby si dal znať všetky tie veľké veci.
20. JeHoVaHu, nikto nie je tebe rovný, ani niet Boha krome teba podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.
21. A kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išiel Bôh vykúpiť sebe za ľud; aby si si učinil meno učiniac veľké a strašné veci, vyženúc zpred tvári svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta národy!
22. A dal si svoj ľud, Izraela, aby ti bol za ľud až na veky. A ty, JeHoVaHu, si sa im stal Bohom.
23. A tak teraz JeHoVaHu, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, nech stojí neochvejne až na veky, a učiň, ako si hovoril.
24. A tvoje meno nech stojí neochvejne a nech je velebené až na veky tým, že budú hovoriť: JeHoVaH Zástupov, Bôh Izraelov, je Bohom Izraelovi! A dom Dávida, tvojho služobníka, nech je stály pred tvojou tvárou.
25. Lebo ty, môj Bože, si odhalil ucho svojho služobníka a tak si mu zjavil, že mu vystavíš dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce modliť sa pred tebou.
26. A tak teraz, ó, JeHoVaHu, ty si Bôh a hovoril si to dobré o svojom služobníkovi!-
27. Teraz tedy si ráčil požehnať dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, JeHoVaHu, si požehnal, a bude požehnaný až na veky.
←  1Chronicles (17/29)  →