| ← Zephaniah (2/3) → |
| 1. | <Výzva kajať sa>Zoberte sa a vstúpte so seba, národe, ktorý nemá studu, |
| 2. | prv ako porodí to, čo je ustanovené, pominie deň ako pleva; prv ako prijde na vás páľa hnevu JeHoVaHovho, prv ako prijde na vás deň hnevu JeHoVaHovho. |
| 3. | Hľadajte JeHoVaHa, všetci pokorní zeme, ktorí konáte jeho súd! Hľadajte spravedlivosť, hľadajte pokoru, snáď sa nejako ukryjete v deň hnevu JeHoVaHovho. |
| 4. | <Tresty niektorých súsednych národov>Lebo Azza azúba, Gaza bude opustená, a Aškalon bude obrátený na pustinu; Ašdód, na poludnie ho zaženú, a Ekron teakér, Ekron bude vykorenený. |
| 5. | Beda tým, ktorí bývajú na pomorí, národu Keréťanov! Slovo JeHoVaHovo proti vám, Kanaáne, zem Filištínov! A zahubím ťa natoľko, že nebude obyvateľa. |
| 6. | A tak bude pomorie pastviskami, plné jám pastierov a košiarov drobného stáda. |
| 7. | A bude údelom ostatku domu Júdovho; na nich budú pásť; v domoch Aškalona sa budú klásť večer na odpočinok, lebo ich navštívi JeHoVaH, ich Bôh, a dovedie zpät ich zajatých. |
| 8. | Počul som potupu Moábovu a rúhania synov Ammonových, ktorí potupovali môj ľud a honosili sa proti ich územiu. |
| 9. | Preto jako že ja žijem, hovorí JeHoVaH Zástupov, Bôh Izraelov, že Moáb bude jako Sodoma a synovia Ammonovi jako Gomora, vlastníctvom tŕnia a dolom soli a pustinou až na veky. Ostatok môjho ľudu, tí ich vylúpia, a zbytok môjho národa, tí ich zdedia. |
| 10. | Toto im bude za ich pýchu, pretože potupovali a vypínajúc sa honosili sa proti ľudu JeHoVaHa Zástupov. |
| 11. | Strašný bude JeHoVaH na nich, lebo vyničí všetkých bohov zeme, a budú sa mu klaňať každý zo svojho miesta, všetky ostrovy národov. |
| 12. | Aj vy, Ethiopovia, budete pobití mojím mečom. |
| 13. | A vystrie svoju ruku na sever, zaubí Assúra a obráti Nivive na pustinu, vypráhlu jako púšť. |
| 14. | A budú sa prostred neho rozkladať stáda, všelijaké šelmy národa, i pelikán i jež; budú nocovať na jeho hlaviciach; hlas speváka v obloku, spustošenie na prahu, lebo obnaží jeho cedrinu. |
| 15. | Toto je to plesajúce mesto, ktoré bývalo bezpečne, ktoré hovorilo vo svojom srdci: Ja a niktoré viacej! Oj, ako je obrátené na púšť, pelechom je divej zveri; každý, kto pojde popri ňom, zapískne a mávne svojou rukou. |
| ← Zephaniah (2/3) → |