←  Romans (4/16)  →
1. <Abrahám i Dávid ospravedlnení z viery>Čo tedy povieme o Abrahámovi, o svojom praotcovi, že čo našiel podľa tela?
2. Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie u Boha.
3. Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť.
4. Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti.
5. Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť.
6. Ako aj Dávid hovorí o blahoslavenstve človeka, ktorému Bôh počíta spravedlivosť bez skutkov:
7. Blahoslavení, ktorým sú odpustené neprávosti, a ktorých hriechy sú prikryté!
8. Blahoslavený človek, ktorému JeHoVaH nepočíta hriechu.
9. Čo tedy, či sa vzťahuje toto blahoslavenstvo iba na obriezku a či aj na neobriezku? Lebo hovoríme, že Abrahámovi sa počítala viera za spravedlivosť.
10. A tak ako sa mu počítala? Či vtedy, keď bol v obriezke, keď bol obrezaný, a či v neobriezke, keď bol ešte neobrezaný? Nie v obriezke, ale v neobriezke,
11. a dostal znamenie obriezky jako pečať spravedlivosti viery, viery v neobriezke, aby bol otcom všetkých veriacich neobriezkou, aby aj im bola pripočítaná spravedlivosť,
12. a aby bol otcom obriezky nie len tým, ktorí sú z obriezky, ale aj tým, ktorí kráčajú v šľapajach viery, viery v neobriezke, našeho otca Abraháma.
13. Lebo nie skrze zákon bolo dané Abrahámovi alebo jeho semenu zasľúbenie, že bude dedičom sveta, ale skrze spravedlivosť viery.
14. Lebo ak sú dedičmi tí, ktorí sú zo zákona, vtedy je vyprázdnená viera a zmarené je zasľúbenie.
15. Lebo zákon pôsobí hnev; lebo tam, kde nieto zákona, niet ani prestúpenia.
16. Preto z viery, aby bolo podľa milosti, aby bolo zasľúbenie pevné všetkému semenu, nie len tomu zo zákona, ale aj tomu z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás -
17. <Viera i v beznádejnosti>ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov - pred tvárou Boha, ktorému uveril, a ktorý oživuje mŕtvych a volá to, čo nie je, ako čo by bolo;
18. ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa povedaného: Tak bude tvoje semä;
19. a neoslabnúc vo viere nehľadel na svoje už umŕtvené telo majúc okolo sto rokov ani na umŕtvenie života Sáry
20. a nepochyboval o zasľúbení Božom v nevere, ale bol posilnený vo viere dajúc slávu Bohu
21. a súc cele istý toho, že to, čo zasľúbil, je mocný aj učiniť,
22. preto mu to aj bolo počítané za spravedlivosť.
23. A nie je to napísané iba pre neho, že sa mu počítalo,
24. ale aj pre nás, ktorým sa má počítať, nám veriacim na toho, ktorý vzkriesil Ježiša, nášho Pána, z mŕtvych,
25. ktorý bol vydaný pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.
←  Romans (4/16)  →