←  Romans (3/16)  →
1. <Všetci ľudia sú hriešni. Spravedlivosť je z viery Ježišovej>Čo má tedy viacej Žid? Alebo jaký je užitok z obriezky?
2. Žid má o mnoho viac, a mnohý je užitok z obriezky na každý spôsob, lebo najprv preto, že sú im sverené výroky Božie.
3. Lebo veď čože, ak niektorí neverili?! Či azda ich nevera zmarí vernosť Božiu?
4. Nech sa nestane! Ale Bôh nech je pravdivý, a každý človek lhár, ako je napísané: Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil, keby si sa súdil.
5. Ale ak naša nespravedlivosť len dokazuje spravedlivosť Božiu, čo povieme? Či nie je potom Bôh nespravedlivý, ktorý nesie na nás hnev? (Po ľudsky hovorím).
6. Nech sa nestane! Lebo veď ako by potom súdil Bôh svet?
7. Lebo ak pravda Božia rozhojnila sa mojou lžou na jeho slávu, prečo som potom ešte i ja súdený jako hriešnik?
8. A či potom nemáme radšej robiť zlé, jako sa nám rúhajú, a jako niektorí vravia o nás, že hovoríme, robme vraj zlé, aby prišlo dobré? Ktorých odsúdenie je spravedlivé.
9. Čo tedy? Či máme nejakú prednosť? Nijakým činom, lebo tu prv sme obvinili i Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom,
10. ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného;
11. niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha;
12. všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného.
13. Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami;
14. ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti;
15. ich nohy rýchle vyliať krv;
16. skrúšenie a bieda je na ich cestách,
17. a cesty pokoja nepoznali.
18. Niet bázne Božej pred ich očami.
19. A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom, aby boly zapchaté každé ústa, a celý svet aby bol vinný Bohu,
20. pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu.
21. No, teraz je zjavená spravedlivosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi,
22. avšak spravedlivosť to Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich.
23. Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej
24. ospravedlňovaní súc darmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježišovi,
25. ktorého preduložil Bôh za obeť smierenia skrze vieru v jeho krvi na ukázanie svojej spravedlivosti pre pustenie stranou predošle sa udialych hriechov do času obeti Kristovej
26. v znášaní Božom, aby ukázal svoju spravedlivosť v terajšom čase, aby bol spravedlivý a ospravedlňujúci toho, kto je z viery Ježišovej.
27. Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.
28. A tak usudzujeme, že sa človek ospravedlňuje vierou bez skutkov zákona.
29. Alebo či je Bôh len Bohom Židov? A či nie je aj Bohom pohanov? Áno aj pohanov,
30. pretože je jeden Bôh, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou.
31. Či tedy maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.
←  Romans (3/16)  →