Romans (11/16)

← Romans (11/16) →

<Bôh nezavrhnul svojho ľudu. Sedem tisíc>Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho.

Nezavrhnul Bôh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí:

Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu.

Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi.

Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.

Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom.

Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.

Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa.

A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou.

10.

Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navždy.

11.

<Už porážkou Izraelovou je spasenie pohanom, tým viacej jeho prijatím>Hovorím tedy: Či neklesli, aby padli? Nech sa nestane! Ale ich pádom sa dostalo spasenie pohanom, aby ich rozhorlil.

12.

No, ak je ich pád bohatstvom sveta a ich porážka bohatstvom pohanov, o koľko viac ich plnosť!

13.

Lebo hovorím vám pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju službu,

14.

ak by som len nejako mohol rozhorliť svoje telo a zachrániť niektorých z nich.

15.

Lebo ak je ich zavrhnutie smierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕtvych?!

16.

<Príklad olivy>A jestli je prvotina svätá, vtedy aj celé cesto, a jestli je koreň svätý, vtedy aj vetvi.

17.

Ale ak sú niektoré vetvi vylomené, a ty, ktorý si z divej olivy, vštepený si medzi ne a stal si sa spoluúčastným koreňa a tuku olivy,

18.

nechváľ sa proti vetviam: a jestli sa chváliš, vedz, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.

19.

Nuž tedy povieš: Vetvi sú vylomené, aby som ja bol vštepený.

20.

Dobre. Vylomené sú neverou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj!

21.

Lebo ak Bôh neušetril prirodzených vetví, mohol by snáď neušetriť ani teba.

22.

Vidz tedy dobrotu i prísnosť Božiu! Na tých, ktorí padli, prísnosť, a na teba dobrota Božia, keď zostaneš v dobrote, ináče budeš aj ty vyťatý.

23.

A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.

24.

Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy!

25.

<Izrael bude zase prijatý>Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov,

26.

a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba.

27.

A toto im bude odo mňa smluva, keď odnímem ich hriechy.

28.

Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov.

29.

Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milosti a svojho povolania.

30.

Lebo zrovna tak, ako ste aj vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste došli milosrdenstva ich neposlušnosťou,

31.

tak aj oni teraz neposlúchajú, aby milosrdenstvom, ktoré sa vám dostalo, aj oni došli milosrdenstva,

32.

pretože Bôh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.

33.

Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty!

34.

Lebo kto poznal myseľ JeHoVaHovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil?

35.

Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo odplatené?

36.

Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.

← Romans (11/16) →