←  Revelation (18/22)  →
1. <Pád Babylona. Kvílenie nad ním. Radosť na nebi>Potom som videl iného anjela, sostupujúceho z neba, ktorý mal veľkú moc, a zem bola osvietená od jeho slávy.
2. A skríkol silne, veľkým hlasom a hovoril: Padol, padol veľký Babylon a stal sa bývaniskom démonov a žalárom každého ducha nečistého a žalárom každého vtáka nečistého a nenávideného,
3. lebo z vína prchlivosti jeho smilstva pily všetky národy, a kráľovia zeme smilnili s ním, a kupci zeme zbohatli z moci jeho buje.
4. A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z neho, môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.
5. Lebo jeho hriechy dosiahly až do neba, a Bôh sa rozpamätal na jeho neprávosti.
6. Odplaťte mu, jako aj on vám platil, a dajte mu dvojnásobne podľa jeho skutkov. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne;
7. na koľko sa oslávil a zbujnel, toľko mu dajte múk a žiaľu. Lebo hovorí vo svojom srdci: Sedím kráľovná a nie som vdovou a žiaľu neuvidím nikdy.
8. Preto jedného dňa prijdú jeho rany, smrť a žiaľ a hlad, a bude spálený ohňom, lebo je silný Pán Bôh, ktorý ho súdi.
9. A budú plakať za ním a kvíliť budú nad ním kráľovia zeme, ktorí s ním smilnili a rozkošili v buji, keď budú vidieť dym jeho požiaru
10. stojac zďaleka pre bázeň jeho múk a budú hovoriť: Beda, beda, veliké mesto, to silné mesto Babylon, že v jednej hodine prišiel jeho súd.
11. Aj kupci zeme budú plakať a žialiť nad ním, pretože nikto viac nekúpi ich tovaru,
12. tovaru zlata a striebra a drahého kameňa, periel, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu a všelijakého dreva thvinového, všelijakých nádob zo slonovej kosti a všelijakého náradia z najdrahšieho dreva, z medi, zo železa a z mramoru
13. a škorice a rozváňajúceho amónu, tymianu a vzácnej masti a libánskeho kadiva, vína a oleja a jemnej múky pšeničnej, pšenice a dobytka a oviec a koní a vozov a otrokov (* Doslovne: ľudských tiel) a ľudských duší.
14. A ovocie žiadosti tvojej duše odišlo od teba, i všetko tučné a nádherné zhynulo a bolo odňaté od teba, a už toho viac nikdy nenajdeš.
15. Kupci s tými vecami, ktorí boli zbohatli z neho, budú stáť zďaleka pre bázeň jeho múk plačúc a žalostiac
16. a budú hovoriť: Beda, beda, to veľké mesto, ktoré bolo odiate kmentom, purpurom a šarlátom a bolo pokryté zlatom a drahým kamením a perlami, že v jednej hodine je sputošené také veľké bohatstvo.
17. A všetci kormidelníci a všetci, ktorí sa plavia na lodiach, a plavci a všetci, ktorí robia na mori, budú stáť zďaleka
18. a budú kričať, keď budú vidieť dym jeho požiaru a budú hovoriť: Kde ktoré mesto bolo kedy podobné tomu veľkému mestu?!
19. A sypali prach na svoje hlavy a kričali, plakali, žialili a hovorili: Beda, beda, to veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lode na mori, z jeho drahocennosti, že tak v jednej hodine spustlo!
20. Veseľ sa nad ním nebo, i vy svätí a apoštolovia a proroci, pretože Bôh vykonal váš súd na ňom.
21. A jeden silný anjel zodvihol kameň ako veliký žernov a hodil ho do mora a povedal: Tak prudko bude svrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viacej sa nikdy nenajde.
22. A nikdy viacej sa nepočuje v tebe hlas harfeníkov a iných hudobníkov, pískačov a trubačov. A viac nikdy sa nenajde v tebe nijaký remeselník nijakého remesla, ani sa viacej nepočuje v tebe hukot mlyna,
23. ani už nikdy viac nezasvieti v tebe svetlo sviece, ani sa viacej nepočuje v tebe hlas ženícha a nevesty, pretože tvoji kupci boli veľmožmi zeme, pretože tvojimi čary zvedené boly do bludu všetky národy. -
24. A našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých pobitých na zemi.
←  Revelation (18/22)  →